Extrémne teploty už podľa Svetovej zdravotníckej organizácie nie sú výnimočným javom, ale opakujúcou sa krízou. Najviac ohrození sú starší ľudia, obyvatelia miest a ľudia, ktorí sa pred horúčavami nedokážu účinne chrániť.
Extrémne horúčavy si v Európe každoročne vyžiadajú tisíce životov. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) upozorňuje, že za posledné štyri roky spôsobili v Európe viac ako 200-tisíc úmrtí. Podľa organizácie pritom takmer všetkým týmto úmrtiam bolo možné predísť, ak by krajiny mali zavedené vhodné opatrenia. Informoval o tom web Euronews.
Na rastúce riziko upozornil európsky riaditeľ WHO Hans Kluge pri predstavení nových odporúčaní k ochrane zdravia počas horúčav. Klimatická zmena je podľa neho jasným a bezprostredným nebezpečenstvom, pričom extrémne teplo patrí medzi jej najrýchlejšie a najsmrteľnejšie prejavy.
„Vlny horúčav už nie sú nezvyčajnými výkyvmi počasia. Stali sa opakujúcou sa krízou, ktorá spôsobuje utrpenie, berie životy a zaťažuje zdravotnícke systémy aj infraštruktúru,“ uviedol Kluge.
WHO upozorňuje, že Európa patrí medzi regióny, ktoré sú globálnym otepľovaním zasiahnuté výrazne. Kontinent už dnes čelí častejším a intenzívnejším vlnám horúčav, ktoré majú priamy dosah na zdravie ľudí.
Najviac predčasných úmrtí spojených s extrémnym teplom zaznamenalo Taliansko. Nasledujú Španielsko, Nemecko a Grécko. Práve Grécko pritom eviduje najvyšší počet úmrtí súvisiacich s horúčavami v prepočte na milión obyvateľov.
Riziko podľa odborníkov zvyšuje viacero faktorov naraz. Okrem rastúcich teplôt ide aj o rýchlu urbanizáciu a starnutie populácie. Starší ľudia sú na extrémne teplo citlivejší a mestá s veľkým množstvom betónu sa počas horúcich dní prehrievajú výraznejšie než zelené oblasti.
Na sociálny rozmer problému upozornil aj nemecký minister životného prostredia Carsten Schneider. Podľa neho nie je ochrana pred horúčavami len otázkou osobnej zodpovednosti. Ľudia, ktorí žijú v prehriatych bytoch v husto zastavaných mestských štvrtiach a nemajú prístup k záhrade či bazénu, majú omnoho menšie možnosti, ako sa pred teplom chrániť.
WHO pripomína, že individuálne opatrenia, ako vyhýbanie sa priamemu slnku, dostatočný príjem tekutín či ochladzovanie domácnosti, môžu výrazne pomôcť. Samy osebe však podľa Kluga nestačia, keďže ide o systémový problém, ktorý si vyžaduje koordinovanú reakciu štátov, miest aj zdravotníckych a sociálnych služieb.
Organizácia preto predstavila aktualizované odporúčania pre takzvané tepelno-zdravotné akčné plány. Ich cieľom je pomôcť krajinám lepšie sa pripraviť na extrémne horúčavy a znížiť počet ochorení aj úmrtí, ktorým sa dá predísť. „Jednoducho povedané, akčné plány pre horúčavy a zdravie zachraňujú životy. Umožňujú mestám a krajinám vopred sa pripraviť, koordinovane reagovať a lepšie chrániť ľudí,“ zdôraznil Kluge.
Odporúčania zahŕňajú viacero opatrení. Mestá by mali napríklad rozširovať zeleň, vytvárať viac tieňa a budovať miesta, kde sa môžu ľudia počas horúčav ochladiť. Dôležitú úlohu majú zohrávať aj sociálne služby, ktoré môžu kontrolovať starších a zraniteľných ľudí a dohliadať na to, aby mali dostatok tekutín.
WHO zároveň odporúča, aby učitelia, opatrovatelia a ďalší pracovníci, ktorí prichádzajú do kontaktu s deťmi či seniormi, vedeli rozpoznať príznaky ochorení z tepla. Prvé odporúčania v tejto oblasti organizácia vydala ešte v roku 2008. Nová verzia zohľadňuje najnovšie vedecké poznatky aj skúsenosti z praxe.
Pozrite si archívnu reportáž o rekordných horúčavách:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
