Ďalšia nelichotivá štatistika z našich nemocníc: každý siedmy pacient dostane po operácii infekciu. Väčšine z nich by sa však dalo správnym prístupom predísť.
Najväčšie riziko infekcie hrozí pri brušných a urologických operáciách, najmenšie pri ortopedických zákrokoch. V roku 2023 sa infekcia vyskytla u takmer 19-tisíc pacientov.
Podľa nemocničných lekárov existuje viacero dôvodov, prečo pri operáciách vznikajú infekcie. Chýba jednotný prístup v prevencii a často sú na vine aj nevhodné podmienky na operačných sálach.
„Niektoré sály sú veľmi zastarané. Udržiavať v nich čistotu a kvalitu ovzdušia je často náročné. Problémom môže byť aj vybavenie nemocníc – napríklad či sú používané kvalitné antiseptické roztoky,“ vysvetľuje Jaroslava Sokolová, vedúca Výskumného centra mikrobiológie a prevencie infekcií Trnavskej univerzity a nemocničná hygienička FN Trnava.
Každá operácia predstavuje riziko vzniku infekcie, no vďaka dodržiavaniu predpisov a moderným postupom by bolo možné predísť až 60 % týchto prípadov.
„Prevencia má viacero krokov. Prvým je príprava pacienta na operáciu – existujú štandardy, ktoré musí pacient splniť ešte pred vstupom na operačný stôl,“ uvádza Marko Serbak z Kliniky ortopédie a úrazovej chirurgie Ústrednej vojenskej nemocnice SNP Ružomberok.
„Sterilné inštrumenty, oblečenie, príprava operačného poľa, správne vedenie operácie a následný manažment operačnej rany – to všetko zohráva kľúčovú úlohu,“ dopĺňa Marek Smolár z Kliniky všeobecnej, viscerálnej a transplantačnej chirurgie UN Martin.
„Záleží aj na tom, ako sa zdravotnícky personál stará o ranu po zákroku a v akom prostredí sa pacient po operácii nachádza,“ dodáva Serbak.
Najviac sú na infekcie náchylní seniori, deti a pacienti na jednotkách intenzívnej starostlivosti. Nemocniciam však často chýba personál, ktorý by sa prevencii cielene venoval.
„Ak nemocnice nezamestnávajú epidemiológov a verejných zdravotníkov, ktorí asistujú pri kontrole a prevencii infekcií, jednoducho nemá kto túto činnosť vykonávať,“ upozorňuje Sokolová.
Infekcie v mieste operačnej rany nespôsobujú len zdravotné komplikácie, ale aj predlžujú hospitalizáciu. To zároveň výrazne zvyšuje finančné náklady.
„Ak pacient po chirurgickom zákroku dostane infekciu, priemerné náklady stúpnu aj na 600 eur – a to môže byť len začiatok. Tieto prostriedky by mohli byť využité omnoho efektívnejšie,“ upozorňuje Katarína Danková, riaditeľka Slovenskej asociácie dodávateľov zdravotníckych pomôcok.
Lekári zdôrazňujú, že základom prevencie je hygiena rúk. Stačí, aby čo i len jeden člen personálu nedodržiaval hygienické zásady – a môže dôjsť k šíreniu nemocničnej nákazy.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
