Šikana sa mení. Už dávno nejde len o fyzické násilie. Mladí ľudia čelia výsmechu, vylúčeniu či kyberšikane. Podľa nich sa problémy prehliadajú a riešia sa až vtedy, keď už je neskoro.
Mladí považujú šikanu za častý a vážny problém. Zároveň však cítia, že v školách sa často prehliada.
S kyberšikanou sa žiaci stretávajú už na základnej škole. V tom, ako si ubližovať, vedia byť „veľmi kreatívni“.
„Bežne sa šikanujú cez whatsappové skupiny, posielajú na seba rôzne hejty, screenshoty. Nadávajú si, ohovárajú sa,“ opisuje Vladimír Šnídl, odborník na dezinformácie.
Tým sa to nekončí. Niektorí si dokonca zakladajú falošné profily s identitou svojich spolužiakov, čím jednoducho šíria klamstvá. Deti tak trávia na telefóne viac času, ako v škole. Mnohí rodičia nie sú zvyknutí pýtať sa dieťaťa, čo tam robí.
Podľa Šnídla ku kyberšikane dochádza najčastejšie po večeroch. „Žiak je v detskej izbe a rodič si myslí, že je v pohode. Rodič často netuší, že keď je dieťa v izbe, môže mu byť ubližované,“ hovorí.
Mladí majú pocit, že ich systém nechráni.
„Nástroje, ktoré sa momentálne používajú v školách na odstránenie šikany, vnímajú mladí ľudia veľmi intenzívne ako neefektívne,“ tvrdí sociologička Elena Gallová Kriglerová.
Deti, ktoré o svojich problémoch hovoria rodičom, sa necítia vypočuté. Rodičia si podľa nich aj tak urobia po svojom.
„Mali by sme sa sami seba pýtať, či ich naozaj počúvame, a či naozaj berieme vážne to, čo nám hovoria. Pretože často je to vážne, ale my v návale našich povinností považujeme ich problémy za banálne. Keď ich budeme prehliadať pri týchto banálnejších, tak potom za nami neprídu pri tých vážnejších,“ vysvetľuje Gallová Kriglerová.
Dlhodobé neriešenie šikany môže mať fatálne následky. Niektorí si môžu siahnuť na život, iní zase ublížiť ostatným.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
