S odporom verejnosti okrem bratislavskej plánovanej spaľovne zápasí aj projekt spaľovne v Skalici.
Rozdeľujú nás už aj odpadky. Presnejšie plány, čo s nimi budeme robiť, keď nám ich Brusel zakáže voziť na skládky. Spaľovne na Slovensku chýbajú a stavbu nových brzdí nedostatok informácií a strach ľudí.
Vyvážať odpad na skládky budeme môcť už iba 10 rokov. Potom ho môžeme buď draho vyvážať za hranice, alebo ho spálime v spaľovniach. Tie sú však len dve a kapacitne sú naplnené už dnes.
Najväčšia spaľovňa odpadov na Slovensku by mala vyrásť v bratislavskom areáli rafinérie Slovnaft.
„Sme jedným z tých, kto ponúka na Slovensku riešenie, za ostatných 20 rokov sa žiaľ Slovensko v problematike odpadového manažmentu veľmi neposunulo na rozdiel od okolitých krajín - najmä Česka a Poľska, ktoré stihli vlnu modernizácie a vybudovali potrebné kapacity na zhodnocovanie odpadu,“ uviedol hovorca Slovnaftu Anton Molnár.
Proti spaľovni odpadu v bratislavskej rafinérii sú mnohí obyvatelia okolitých mestských častí. Slovnaft sa však plánov nevzdáva.
Spaľovňu by najradšej začal stavať budúci rok, no ňou sa potreby Slovenska neskončia. Podľa ministra životného prostredia Tomáša Tarabu potrebuje Slovensko, aby bolo sebestačné, tri takéto veľké spaľovne.
Verejnosť je v otázke, či stavať alebo nestavať spaľovne, rozdelená približne na dve polovice. Podľa prieskumu agentúry AKO považujú Slováci za hlavné príčiny odmietavého postoja nedostatočné informácie od politikov a strach zo znečistenia životného prostredia.
S odporom verejnosti okrem bratislavskej plánovanej spaľovne zápasí aj projekt spaľovne v Skalici. Kým u nás sa diskutuje, Slovensko musí platiť za spaľovanie odpadu Rakúšanom.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
