Zem sa začala otáčať rýchlejšie, dni sú kratšie o zlomky sekundy – a vedci uvažujú o kroku, ku ktorému ešte nikdy nedošlo: o odobratí takzvanej negatívnej priestupnej sekundy z globálneho času.
Vedci skúmajú zaujímavý jav. Zem sa toto leto začala otáčať rýchlejšie – dni sú o niekoľko milisekúnd kratšie ako zvyčajne.
Zatiaľ najkratší deň v tomto roku bol 10. júla, kedy bol o 1,36 milisekundy kratší než bežných 24 hodín. Ďalšie kratšie dni očakávame 22. júla (o 1,34 milisekundy kratší) a 5. augusta (o 1,25 milisekundy kratší).
Dĺžka dňa je čas, za ktorý sa Zem otočí okolo svojej osi – priemerne je to 24 hodín (86 400 sekúnd).
V skutočnosti sa však táto dĺžka nepatrne mení kvôli rôznym faktorom, ako je gravitačné pôsobenie Mesiaca, sezónne zmeny v atmosfére či pohyby tekutého jadra Zeme.
Tieto rozdiely merajú vedci pomocou atómových hodín, ktoré sú extrémne presné a ktoré od roku 1955 slúžia ako globálny štandard pre meranie času. Atómové hodiny merajú veľmi presne pohyb atómov vo vákuu a tak určujú presný čas. Tento čas sa nazýva UTC a používa sa ako základ pre nastavenie všetkých moderných hodiniek, telefónov a počítačov.
Astronómovia a geofyzici zároveň sledujú pohyb Zeme pomocou satelitov. Môžu tak zmerať rozdiely medzi časom podľa atómových hodín a skutočným otočením Zeme.
Vlani 5. júla zažila Zem najkratší deň v histórii merania atómovými hodinami – o 1,66 milisekundy kratší.
Vedci v minulosti pozorovali trend, že sa dni postupne predĺžujú. V roku 1972 sa preto zaviedla „prestupná sekunda“ – dodatočná sekunda pridávaná do UTC, aby sa čas zosúladil s pomalším otáčaním Zeme. Odvtedy bolo takto pridaných 27 prestupných sekúnd.
Zmena prišla v roku 2016. Odvtedy sa žiadna ďalšia sekunda nepridala. Zem sa začala otáčať rýchlejšie.
Vedci teraz uvažujú o tom, že možno bude treba prestupnú sekundu naopak odobrať – to sa ešte nikdy nestalo. Pravdepodobnosť, že sa to stane do roku 2035, je asi 40 percent.
Zaujímavé je aj to, že globálne otepľovanie a topenie ľadovcov na Antarktíde a Grónsku presúva veľa vody do oceánov. To naopak otáčanie Zeme spomaľuje – ako keď sa korčuliar točí pomalšie, keď si pritiahne ruky k telu.
Vedci hovoria, že bez topenia ľadovcov by Zem už možno teraz potrebovala odobrať spomínanú prestupnú sekundu.
Okrem rýchlosti sa kvôli topeniu ľadovcov mení aj osa, okolo ktorej sa Zem točí, a to môže v budúcnosti ovplyvniť Zem ešte viac než v súčasnosti Mesiac.
Zatiaľ sú to však prirodzené zmeny a nikto nevie predpovedať, ako to bude o niekoľko rokov. Zem sa môže zase začať otáčať pomalšie.
Vedci to všetko veľmi pozorne sledujú. Presný čas je veľmi dôležitý pre technológie ako GPS, telefóny ale aj finančné transakcie.
Pozrite si aj archívnu reportáž o malých vedcoch v akcii:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
