Zdravotne znevýhodnení, ktorí prídu na Slovensko s európskym preukazom ZŤP, veľmi nepochodia. Spoločná európska legislatíva zatiaľ u nás neplatí. Na vlastnej koži sme si to vyskúšali s diváčkou, ktorá tu trávi prázdniny s hendikepovaným synom.
Mirko nedávno oslávil 10 rokov a je to tzv. neurodiverzné dieťa. Čiže podobne, ako napríklad pri autistoch, jeho mozog funguje inak.
Práve preto, že chlapec aj v škole potreboval iný prístup, sa s mamou presťahovali na Maltu, kde pracuje Mirkov otec.
„Neurodiverzné deti nemajú nižší intelekt, väčšinou práve naopak, ale inak myslia a rýchlejšie sa unavia. Nestíhajú tempo ľudí, ktorých myslenie je priemerné. Majú problém udržať pozornosť,“ mama Mirka Radka.
Radka s Mirkom majú stále slovenské občianstvo aj trvalý pobyt v Bratislave. Pred pár dňami sem prišli na prázdniny.
Mama automaticky očakávala, že tu bude vedieť fungovať s ich preukazom ZŤP, ktorý už vychádza zo spoločnej európskej smernice.
Mirko má európsky preukaz ťažko zdravotne znevýhodneného, vydaný na Malte. Ideme vyskúšať, kde s ním v rámci Bratislavy uspejeme a kde nie.
Napríklad v MHD v hlavnom meste by mali zdravotne postihnutí cestovať za polovicu ceny. Prírodovedné múzeum takýchto návštevníkov zasa štandardne púšťa zadarmo.
Výsledok nášho malého prieskumu je, že väčšina inštitúcií o európskom preukaze netuší. Napriek tomu vo viacerých múzeách mamičke so synom zľavy uznali.
No za hromadnú dopravu či autobusy by mali platiť plnú cenu. Navyše zaplatia desiatky eur, ktoré by nemuseli.
„Zaskočilo ma, že sme občania s trvalým pobytom, ale za to, že máme preukaz únie a nie slovenský, nám nedali žiadne zľavy na prepravu. Je to smutné. Slovenské preukazy ZŤP sú na Malte akceptované,“ dodáva mama Radka.
Aby sa ľudia s hendikepom dostali v celej únii k svojim právam, schválil Brusel jednotný preukaz pre zdravotne znevýhodnených.
Všetci členovia s ním majú začať fungovať najneskôr o tri roky. Kedy presne to bude u nás, zatiaľ nie je jasné.
Senior či vozíčkar prejde hranice a už nevie, či zaparkuje na vyhradenom mieste alebo dostane úľavy tak ako doma.
Takýto problém majú zdravotne znevýhodnení ľudia vo viacerých krajinách únie. Deväť členských krajín, vrátane Malty, preto už dávnejšie na skúšku začalo so spoločným preukazom pre hendikepovaných.
Na konci vlaňajška to európski poslanci schválili už ako povinnosť pre celú úniu.
„Keď príde držiteľ preukazu, bude môcť využívať všetky výhody občanov so znevýhodnením. Každá krajina, keď to poskytuje svojim obyvateľom, tak to bude poskytovať aj iným,“ hovorí expertka na problematiku ZŤP Jana Žitňanská.
Príslušné zákony musia členovia únie prijať do dva a pol roka od účinnosti európskych smerníc. Spoločné preukazy by sa mali vydávať za tri a pol roka, čiže najneskôr v roku 2028. Kedy to stihneme na Slovensku, sme sa zatiaľ nedozvedeli.
„Do 5. decembra 2025 musí Európska komisia vydať ešte tzv. vykonávacie akty, ktoré budú špecifikovať digitálne prvky oboch preukazov, ako aj spoločné technické špecifikácie pre pamäťové médium digitálnych preukazov. Po ich vydaní Slovenská republika pristúpi k transpozícii oboch smerníc,“ skonštatovala Zuzana Viciaňová z ministerstva práce.
Dovtedy rodičom hendikepovaných detí ako je Radka radia vybaviť si takýto slovenský doklad o zdravotnom postihnutí.
„To by sme museli zase chodiť po slovenských lekároch,“ hovorí Radka.
„Mňa mrzí, že nevieme, kedy bude zákon prijatý. Aby aj naši občania mohli využívať výhody spojené s preukazom vo všetkých krajinách únie,“ dodala Žitňanská.
Zatiaľ sú rodiny, ktoré to majú často finančne náročné odkázané na dobrú vôľu, kde im národné doklady uznajú a kde nie. Len na Slovensku má preukaz takmer 200-tisíc ľudí. V celej únii sú to milióny.
Prvú časť reportáže si môžete pozrieť hore. Druhú časť nájdete vo videu nižšie:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
