Spôsob, akým polícia a ministerstvo vnútra informovali o zadržaní podozrivého, však opozícia označuje za škandál.
Špekulácie striedajú špekulácie. Zatiaľ nie je potvrdené, kto stál za bombovými hrozbami na školách z minulého roka.
Po zadržaní muža na Ukrajine prišla česká tajná služba s informáciou, že páchateľ bol platený z Ruska. S touto verziou pracuje aj slovenská opozícia.
Naopak, koalícia ruskú stopu spochybňuje a hovorí o zapojení iných spravodajských služieb.
Hrozby bombových útokov paralyzovali slovenské školy minulý rok v septembri. Pred dvoma týždňami v tejto súvislosti zadržala polícia v rámci medzinárodnej akcie na Ukrajine mladého muža, ktorý vraj výhražné e-maily rozposielal nielen na Slovensko, ale aj do Česka a pobaltských štátov.
Spôsob, akým polícia a ministerstvo vnútra informovali o zadržaní podozrivého, však opozícia označuje za škandál. Podľa nej išlo o predčasné informovanie a nikto sa nezmienil o tom, že mladý Ukrajinec mohol byť platený z Ruska, ako tvrdí česká tajná služba.
„Slovenská republika porušila informačné embargo, ktoré nariadil dozorujúci prokurátor,“ tvrdí poslanec Gábor Grendel.
„Buď amaterizmus, alebo snaha ovplyvniť verejnú mienku proti Ukrajine,“ dodáva Jaroslav Spišiak zo strany PS.
Okolnosti prípadu chceli poslanci riešiť na parlamentnom branno-bezpečnostnom výbore. Ten sa však pre nedostatok koaličných aj opozičných poslancov nakoniec neotvoril.
Koalícia pred kamerami opozičnú kritiku odmietla. Tvrdí, že polícia si za zásah zaslúži skôr pochvalu a ruskú stopu spochybňuje.
„Je fakt, že tam našli Ukrajinca s ukrajinským pasom. To je asi fakt. Môžeme povedať, že to je Ukrajinec. Ale to, že existujú nejaké indície, ničím nepodložené, že ho platí nejaký Rus, je zatiaľ konšpirácia,“ tvrdí Richard Glück zo Smeru.
S vlastnou teóriou o tom, kto by mohol za hrozbami stáť, prišiel aj Tibor Gašpar.
„V prvom rade si nemyslím, že za tým stojí jedna osoba. Toto je jednoznačne činnosť spravodajských služieb, viacerých osôb. A môžeme dnes len konšpirovať – a to nechcem –, ktoré spravodajské služby a ktorá krajina je za tým,“ povedal Gašpar.
Dodal, že cieľom mohla byť destabilizácia Slovenska, ktorá by mohla viesť k predčasným voľbám a zmene vlády, ktorá by mala iný postoj napríklad k protiruským sankciám. Pri takejto motivácii však vyvstáva otázka, prečo výhražné e-maily chodili aj do iných štátov, ako sú Česko a pobaltské krajiny.
„Zisťuje sa tým akcieschopnosť štátnych orgánov a zložiek na takýto typ incidentu – čo urobia, ako zareagujú,“ tvrdí Gašpar.
„Akonáhle ide o nejaké podozrenie zo strany Ruska, v tom momente sa tu zahmlieva. Jednoducho – kolaborant by sa nesprával inak,“ tvrdí poslanec Juraj Krúpa zo SaS.
Pozadie výhražných e-mailov polícia stále vyšetruje. Závery zatiaľ známe nie sú.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
