Patrícia svojou cestou vyzbierala pre deti s ťažkými neurologickými ochoreniami 11-tisíc eur.
Žila aktívne, behávala, trénovala na maróny, dokonca prešla Cestu hrdinov SNP. Keď Patrícii Machálkovej pred dvoma rokmi diagnostikovali roztrúsenú sklerózu, rozhodla sa, že jej život sa nezastaví.
„Keď mi lekárka povedala, že možno už nikdy nebudem môcť absolvovať takúto trasu, pocítila som silnú potrebu dokázať si, že to ešte ide. Že kým môžem, chcem ísť,“ spomína.
A tak išla. Tento rok na jar sa vydala na mimoriadnu výpravu. Úplne sama s batohom na chrbte prešla naprieč celými Čechmi oficiálnu diaľkovú trasu. V nohách mala na konci neuveriteľných 2 140 kilometrov a 72 dní nepretržitého pochodu.
Každý jeden deň kráčala v mene tých, ktorí chodiť nemôžu. Svoj projekt nazvala Cesta nezlomnosti a venovala ho deťom s ťažkými neurologickými ochoreniami. Na ich podporu vyzbierala 11 000 eur.
Národný ústav detských chorôb, ktorému vyzbieranú sumu darovala, uverejnil s Patríciou inšpiratívny rozhovor.
Hovorí, že zmyslom jej cesty bolo tiež šíriť o tejto diagnóze osvetu. Ona sama totiž predtým nevedela, v čom presne spočíva.
„Väčšina ľudí v mojom okolí vôbec netušila, čo roztrúsená skleróza znamená. Dokonca ani môj otec, myslel si, že pôjde o zabúdanie. Musela som mu vysvetliť, že to nie je podstata choroby,“ povedala.
Zlomovým momentom pre ňu bolo zistenie, že roztrúsená skleróza sa môže objaviť aj u detí: „Do 18 rokov väčšina z nich skončí na vozíku.“ Práve vtedy sa v nej zrodil nápad venovať svoju púť deťom, ktoré sa s týmto ochorením musia vyrovnávať od útleho veku.
Cestu plánovala s rozvahou. Vedela, že jej telo má limity, ktoré musí rešpektovať. Hoci v minulosti zvládla aj 50-kilometrové etapy, tentoraz si stanovila maximálny denný limit približne 30 kilometrov.
Počas cesty čelila nielen fyzickej únave, ale aj extrémnemu počasiu, dažďu aj horúčavám.
Najťažšie však bolo podľa jej slov čosi iné, a to samota: „Bolo to psychicky náročnejšie, než som čakala. Samotná chôdza ma bavila, no ticho okolo mňa, ktoré trvalo celé dni, bolo niekedy ťažšie než všetky kopce a kilometre dokopy.“
Do cieľa prišla s tisíckami kilometrov v nohách a s presvedčením v srdci, že to nebolo zbytočné. Okrem pomoci druhým prišli rôzne osobné uvedomia.
„Najväčšia zmena sa udiala v hlave. Uvedomila som si, aký je život krátky. Mám 27 rokov a keď si to prepočítam, možno som už v polovici,“ hovorí.
„Veľkú časť doterajších rokov som žila v režime povinností, práca, škola, účty. Robila som veci, ktoré sa odo mňa očakávali. Táto cesta ma utvrdila v tom, že chcem žiť tak, aby ma to bavilo a napĺňalo,“ dodala.
Cesta nezlomnosti skončila. Ale odkaz, ktorý Patrícia Machálková priniesla, zostáva.
„Teší ma, že pomôžem práve Klinike detskej neurológie a zlepšíme opäť podmienky pre ťažko choré deti,“ uzatvorila.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
