Boli by ste za to, aby deti chodili na vyučovanie neskôr? V niektorých krajinách to už zaviedli. Podľa odborníkov to má obrovské benefity. Zisťovali sme, či je to reálne aj u nás.
Zvuk zvončeka mnohé deti ráno v škole prebudí o ôsmej. Niekedy aj skôr, ak majú nultú hodinu, prípadne najnovšie ranné kruhy, ktoré sa začínajú pred vyučovaním. Skoré ranné vstávanie robí problém hlavne tínedžerom.
„Tí totiž majú posunutý cirkadiánny rytmus, majú oneskorené biologické hodiny, neskôr sa im tvoria spánkové hormóny a tým pádom prirodzene neskôr zaspávajú,“ vysvetľuje spánková poradkyňa Zuzana Guzmická.
Deti sú nevyspaté či podráždené a rodičia zas nervózni.
„Už ráno vstupujú do stresu do nepohody a táto nepohoda sa s nimi môže viesť celým vyučovacím dňom,“ tvrdí detská psychologička Dagmar Kopčanová.
Niekde si to už uvedomili. V Dánsku, Fínsku, Švédsku, Taliansku či v Spojenom kráľovstve vyučovanie na druhom stupni posunuli na 9.00 či 9.30 h.
V krajinách, kde prvú vyučovaciu hodinu už posunuli, hovoria, že deti na vyučovanie prichádzajú oddýchnuté a sústredenejšie.
„Celkovo budú mať lepšiu náladu, budú lepšie znášať svoje emócie, budú motivovanejší v škole a majú lepšiu schopnosť učiť sa, pamätať si a sústrediť sa,“ priblížila Guzmická.
Pýtali sme sa ministerstva školstva, či by podobný systém zvonenia nenastavili aj u nás. Už teraz platí, že začiatok vyučovania určuje riaditeľ. Môže byť medzi 7.00 a 9.00 h.
„Aktuálne nevnímame dopyt z terénu o legislatívnu úpravu ranného začiatku vyučovania. V prípade, ak dostaneme takýto podnet, budeme sa ním zaoberať,“ reagoval odbor komunikácie a marketingu ministerstva školstva.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
