Do školy nechodia a rodičia si s nimi nevedia poradiť. Odoberanie prídavkov za záškoláctvo by malo rodičom hroziť od januára. Rezort práce už prišiel s legislatívnym zámerom. Na tému záškoláctva sme sa v TN live pozreli s odborníčkou na školstvo Soňou Hanzlovičovou.
Podľa odborníčky je záškoláctvo vecou, ktorá tu vždy bola a nejakým spôsobom stále aj bude. Témou však je to, ako dosiahnuť čo najnižšie čísla tých, ktorí do školy nechodia.
Zároveň hovorí, že „blitzovanie“ sa týka v súčasnej dobe všetkých žiakov, od prvého ročníka na základnej škole až po posledný ročník na strednej.
Malé deti podľa slov odborníčky vynechávajú školu skrz výhovorky, ktoré predostierajú rodičom v podobe bolestí brucha či nevoľností. Pri starších môže ísť aj o iné výhovorky či zatajenie záškoláctva pred rodičmi. Odborníčka hovorí, že rodičia by nemali problém prehliadať.
„Stále treba hľadať, čo za tým je. Či je to nejaká šikana v škole, prípadne ťažká písomka, alebo niečo iné, s čím dieťa bojuje... Môže ísť o širokú škálu toho, prečo dieťa do školy ísť nechce,“ povedala odborníčka.
Rovnako existuje aj také záškoláctvo, keď rodičia vedome nechajú dieťa doma bez zdravotných príčin, napríklad preto, aby pomohlo s prácou okolo domácnosti. Hovorí, že práve toto je častá výhovorky rodín z marginalizovaných skupín. „Dieťa však nie je lacná pracovná sila. Má byť v škole,“ zdôraznila.
Hovorí, že sama stála pri zrode viacerých škôl pre deti z marginalizovaných skupín a dokázalo sa, že ak deti sú systematicky naučené chodiť od prvého ročníka do školy a získavať tam vedomosti, vedia sa dostať bez problémov aj na strednú školu a dokonca aj na vysokú. „Pokiaľ však tie deti z osád nejdú do školy, zakrpatejú a nebudú sa vo výchovno-vzdelávacom procese vyvíjať,“ dodala odborníčka.
Školy majú podľa nej formálne nástroje na riešenie problému – od výchovných poradcov až po komisionálne skúšky či zásahy sociálnych úradov. No problém však často vzniká už v rodinnom prostredí.
Podľa Hanzelovičovej riešenie záškoláctva aj zákonom síce vie pomôcť, hlavne pri marginalizovaných skupinách, kde hrozí odobratie dávok, avšak konečné slovo a moc v akejkoľvek rodine má v rukách stále rodič: „Pokiaľ rodič nebude na to dohliadať, tak neviem, či nám až tak zákon pomôže... A je to jedno, či to je marginalizovaná skupina, alebo je to klasická rodina, akákoľvek. Dieťa patrí do vyučovacieho procesu, musí byť v škole, tak ako dospelý musí byť v práci. Lebo pokiaľ nebude naberať tie vyučovacie metódy, ktoré sú v škole, nebude sa systematicky učiť, nebude mať nejaký návyk.“
Ako jeden z problémov v rámci dochádzky pomenovala aj klesajúcu autoritu učiteľov. Často sa stáva, že rodičia spochybňujú rozhodnutia školy a zodpovednosť za výchovu detí sa presúva mimo rodiny.
Dôležité pri riešení problému záškoláctva je spolupráca rodičov, škôl a štátu, pričom podľa odborníčky bez tohto prepojenia nemôžeme očakávať efekt.
Hanzlovičová tiež hovorí, že podľa nej majú deti v súčasnosti navyše aj pomerne veľa prázdnin, čo ich vzdelávaniu rovnako neprospieva. A rovnako je to problém aj pre rodičov: „Nie každý rodič je učiteľa a klasicky zamestnaný človek má problém, keď má malé dieťa, to nejako vykryť.“
Odborníčka dodáva, že nie je zástankyňou toho, aby deti nemali žiadne domáce úlohy. „Keď deti nemajú domáce úlohy, nudia sa a napokon idú zas k tabletom a telefónom,“ vysvetlila odborníčka s tým, že práve toto sa snažia odbúrať.
Celý rozhovor si môžete pozrieť vo videu hore.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
