Za odmietnutie vhodnej pracovnej ponuky od úradu práce nezamestnaným škrtnú sociálne dávky.
Už nielen zametanie chodníkov. Vyše 43-tisíc ľudí, ktorí berú štátnu pomoc, je podľa rezortu práce schopných reálne pracovať.
Po zmene zákona na nich úrady môžu ísť tvrdšie. Ak im nájdu vhodnú robotu a oni ju odmietnu, prídu o základnú dávku v hmotnej núdzi.
„Na mesiac. Ak opakovane, tak im bude dávka odobratá alebo krátená na tri mesiace. A toto sa bude cyklicky opakovať, až kým neprijmú vhodnú pracovnú ponuku,“ vyhlásil minister práce Erik Tomáš (Hlas-SD).
Pre nízko kvalifikovaných nezamestnaných chce štát vytvárať miesta cez sociálne podniky v rezorte dopravy, životného prostredia či pôdohospodárstva.
Robiť by mali v sadoch, pri chove dobytka alebo čistení lesov. Čo je vhodná práca, rozhodne úradník.
Na vybraných úradoch práce s najvyššou nezamestnanosťou má pomáhať aj 40 rómskych asistentov.
„Aby ich nikto nediskriminoval alebo bezdôvodne nevyraďoval,“ vysvetlil vládny splnomocnenec pre rómske komunity Alexander Daško.
Mnohých nezamestnaných od práce odrádzajú aj exekúcie dlhov, ktoré im z dávok strhávať nemôžu. Po novom si aj popri plate budú môcť časť sociálnej pomoci ponechať. Najskôr im zostane celá dávka, v ďalších mesiacoch už len jej časť.
S dlhodobou nezamestnanosťou sa na Slovensku snažilo zabojovať už niekoľko vlád. Počty ľudí postupne klesajú. No stále je takmer každý druhý nezamestnaný u nás bez práce dlhšie ako jeden rok.
Kým v najhoršom roku 2013 sme mali vyše 200-tisíc dlhodobo nezamestnaných, teraz ich je na úradoch práce asi trojnásobne menej.
Problémom sú výrazné rozdiely medzi regiónmi. Kým v Bratislavskom kraji sa dlhodobo nevie uplatniť zhruba 2000 ľudí, v Košickom kraji je to 15-tisíc. A v Prešovskej župe je dlhodobo nezamestnaných viac než desaťnásobok toho, čo v trnavskom regióne.
„Tam je problém pracovných miest. Kým v Bratislave je na jedno miesto jeden nezamestnaný, na východe je to desať na jedno miesto. Je to diametrálne odlišná situácia,“ vysvetlil analytik Inštitútu zamestnanosti Michal Páleník.
Za posledné desaťročia sa s dlhodobou nezamestnanosťou snažili pohnúť už viacerí ministri práce.
Od výrazného zníženia sociálnych dávok ešte pred 20 rokmi cez verejnoprospešné práce na dedinách a v mestách až po rôzne programy pre evidovaných.
Do akej miery pomôže najnovší zákon, si analytik netrúfa úplne odhadnúť.
„Bojím sa, že ak príde k znižovaniu dlhodobej nezamestnanosti, bude to skôr zníženie čiarok, zlepšenie štatistík, ale nemyslím si, že veľa sa dostane do normálneho zamestnania. Časť sa bude sťahovať za prácou, ale veľa sa preklopí do ekonomickej neaktivity a budú robiť neoficiálne,“ povedal.
Viac sa o nezamestnanosti na Slovensku dozviete v reportáži:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
