Vedci na základe DNA analýzy určili, kde leží pravlasť Slovanov. Východnú Európu osídlili mierumilovným spôsobom

Vedci na základe DNA analýzy určili, kde leží pravlasť Slovanov. Východnú Európu osídlili mierumilovným spôsobom
Pripjaťské mokrade. Zdroj: Profimedia.sk

Šírenie Slovanov z ich domoviny je jednou z najvýznamnejších, ale stále nie úplne pochopených udalostí v európskej histórii.

Spory o pôvod Slovanov trvajú už desaťročia a sú ovplyvnené nielen vedou, ale aj ideológiou. Doteraz sa o nich vedelo len to, že v čase, keď kedysi slávna Rímska ríša bola v troskách, prišli do Európy odniekiaľ z východu.

Významný posun v našom chápaní pôvodu našich predkov priniesla nová štúdia medzinárodného tímu vedcov uverejnená vo vedeckom časopise Nature

Pravlasť Slovanov

Vďaka novým analýzam DNA starovekých kostí vedci po piatich rokoch mimoriadne náročného výskumu dokázali nájsť rodnú vlasť Slovanov. 

„Genetické stopy jasne ukazujú, že Slovania pochádzajú z oblasti medzi južným Bieloruskom a strednou Ukrajinou,“ povedala pre Novinky archeogenetička Zuzana Hofmanová z Masarykovej univerzity v Brne, ktorá pracuje aj v Max Planckovom inštitúte v Lipsku.

Výsledky analýz DNA ukázali, že mýtickou vlasťou predkov Slovanov by malo byť územie niekde medzi dnešnými riekami Dnester a Don.

Keď sa vedci pokúšali čo najpresnejšie určiť rodnú vlasť Slovanov, vždy narážali na nedostatok hmotných dôkazov. Najčastejšie sa odvolávajú konkrétne na oblasť známu ako Polesie a Pripjaťské mokrade. Hoci bola táto oblasť relatívne chudobná, bola aj bezpečná. Toto miesto sa oveľa neskôr preslávilo najmä vďaka tamojšej jadrovej elektrárni v Černobyle.

Pripjaťské mokrade. Zdroj: TVNOVINY.sk

Pripjaťské alebo Pinské mokrade sú s rozlohou približne 98 000 km² najväčšou močaristou oblasťou v Európe. Oblasť je rovinatá, s vrstvou rašeliny hlbokou až šesť metrov. Vegetáciu tvoria najmä trstiny, ale nachádzajú sa tu aj borovicové a listnaté lesy a nepreniknuteľné krovinaté porasty. V jarných mesiacoch je väčšina regiónu pod vodou a miestni obyvatelia sa môžu pohybovať len na lodiach.

„Pôvod obyvateľstva je na severe Ukrajiny, na hranici s Bieloruskom, čo je miesto, ktoré bolo odhadované podľa niektorých teórií. Ale vyvrátili sme archeologické teórie, ktoré hovorili o pôvode v západnom Poľsku,“ povedala Hofmanová pre Českú televíziu. Dodala, že výskum potvrdil aj ďalšiu veľmi dôležitú vec: že obyvatelia Veľkej Moravy boli príbuzní s týmito pôvodnými migrantmi.

Málo archeologických dôkazov

Štúdia, na ktorej sa podieľali vedci z viacerých krajín, ale s rozhodujúcim príspevkom archeológov z Masarykovej univerzity, bola prvou, ktorá poskytla komplexný pohľad na starovekú DNA stredovekých slovanských populácií.

Genetické analýzy viac ako päťsto ľudských pozostatkov z prvého tisícročia n. l. potvrdili, že migrácia Slovanov bola rozsiahla, rôznorodá a pestrá v závislosti od miesta, kde sa usadili.

Veda už nejaký čas vie, že od 6. storočia n. l. východné rímske a západoeurópske zdroje spomínajú slovanské skupiny, ktoré sa usadili na rozsiahlych územiach – od Pobaltia po Balkán a od Labe po Volhu. Pôvod Slovanov dlho zostával zahalený tajomstvom.

„Jedným z dôvodov je, že prvé slovanské komunity zanechali len málo archeologických nálezov,“ vysvetľuje pre ČT Zuzana Hofmanová.

Prečítajte si tiež:

Mierumilovní a prispôsobiví

Genetická analýza ukázala, že od 6. storočia n. l. začalo východoeurópske slovanské obyvateľstvo migrovať cez strednú a východnú Európu, čím sa zásadným spôsobom zmenilo genetické zloženie týchto oblastí.

Dôležité a nové je, že podľa štúdie Slovania nepoužívali model expanzie založený na dobývaní. Nové spoločnosti budovali na základoch  rozšírených rodín a veľmi flexibilných komunitách, vďaka čomu sa dokázali ľahko začleniť medzi pôvodných obyvateľov.

„Ich jednoduchý životný štýl a sociálna flexibilita im umožnili prosperovať v nestabilných časoch. Nové genetické údaje potvrdzujú tento obraz – rovnaký pôvod, rôzny stupeň zmiešavania s miestnymi skupinami. Na severe pôvodné obyvateľstvo mizne, zatiaľ čo na juhu sa mieša. Táto mozaika vysvetľuje genetickú a kultúrnu rozmanitosť dnešnej Európy,“ vysvetlil pre Českú televíziu Jiří Macháček, vedúci Katedry archeológie Filozofickej fakulty Masarykovej univerzity.

Podľa vedcov je slovanská expanzia pravdepodobne poslednou významnou demografickou udalosťou, ktorá trvalo a zásadným spôsobom zmenila genetickú a jazykovú mapu Európy.

Práve sa číta

Voyo

Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo

NAJČÍTANEJŠIE ČLÁNKY

Sledujte kanál spravodajstva Markízy

K téme Veda a technika

Dôležité udalosti