Laura Arcolinová patrí medzi tanečnícku svetovú elitu. So svojím manželom Massimom tvoria pár, ktorý sa prebojoval medzi absolútnu špičku v latinsko-amerických tancoch. Za úspechom stojí tvrdá drina, odhodlanie a najmä tímová práca, vďaka ktorej sa ich spoločné sny stali realitou.
Od detstva trávila celé dni v tanečnej sále, súťažila, prehrávala aj vyhrávala, no nikdy nepoľavila. Dnes žije v Hongkongu, precestovala celý svet a patrí k najúspešnejším menám tanečného športu.
Slovenka Laura Arcolinová sa netají tým, že cesta na vrchol bola plná prekážok, no práve vďaka vytrvalosti a pozitívnemu prístupu dokázala to, čo sa podarí len málokomu – stať sa vicemajsterkou sveta.
V rozhovore so svetovo uznávanou tanečníčkou sa dozviete:
Ako reagujete na fakt, že patríte medzi top tanečníčky celého sveta?
Som veľmi vďačná a hrdá, že som to s tancom dosiahla až na samý svetový vrchol. Rovnako by to nešlo ani bez cieľavedomého tanečného partnera, tímová práca je kľúčom k úspechu. O to je to krajšie tešiť sa vo dvojici.
Kedy vo vašom živote nastal moment, že ste si povedali, že tanec je to, čo chcete robiť navždy?
Bolo to už hneď pri mojich začiatkoch. Mala som šťastie na šikovných trénerov, ktorí vedeli deťom výborne vysvetľovať a motivovať ich. Pod ich vedením som cítila, že mi to ide a veľmi ma to posúvalo ďalej.
Povedali by ste niekedy, že to dotiahnete na takúto špičku?
Odmalička sú latinsko-americké tance mojím životom, mojím spôsobom komunikácie so svetom. Všetko, do čoho som sa pustila, som vždy robila a robím na 100 percent. Vždy som verila, že je to možné. Tvrdo som na sebe pracovala už od detstva, fyzicky aj psychicky. Mojím snom bolo dostať sa do svetového finále medzi prvých šesť najlepších párov sveta. Byť však vicemajsterkou sveta a mať naozaj na dosah ten najvyšší titul majstrov sveta som si vtedy netrúfla, a o to viac si to teraz cením.
Ako si spomínate na svoje začiatky?
Po škole som trávila každý deň, celé poobedia až do večera, v tanečnom klube. Mávali sme skupinové aj individuálne tréningy. Boli náročné, ale aj hravé. Tréneri ma učili správnym hodnotám, technika bola a aj je pre deti nudná, no im sa podarilo prebudiť vo mne lásku aj k nej. Časté súťaže ma takisto stimulovali k neustálej chuti zlepšovať sa. A už od desiatich rokov som mala možnosť trénovať aj so zahraničnými trénermi, čo bol opäť veľký krok vpred.
Za vašimi úspechmi je veľa driny a potu. Boli aj tréningy, kedy ste si povedali, že už ďalej nechcete, nevládzete?
Samozrejme, takých momentov bolo a stále je veľa – keď sme opakovane nemali finančné prostriedky, keď mal partner ťažké zranenie, keď sme si dlhý čas nevedeli vylepšiť naše výsledky na súťažiach. Je to neustály boj samej proti sebe, fyzicky aj mentálne. Čo mi však pomáha, je, že som odjakživa pozitívny človek. Moja mama ma učila, že riešenie sa vždy dá nájsť, a tak sa k tomu vždy aj postavím. Našťastie mám okolo seba veľmi dobrý tím ľudí, ktorí ma vždy povzbudia, keď to naozaj potrebujem.
Zohráva aj pri tanci dôležitú úlohu strava? V akej miere?
Strava je, samozrejme, pri čomkoľvek veľmi dôležitá. Potrebujeme dosť živín a sily, aby sme zvládli odtancovať celý náročný súťažný deň, niekedy aj dva dni po sebe, všetky sústredenia a intenzívnu prípravu. Sú potraviny, ktoré nám energiu dodávajú a aj také, čo práve uberajú. Takisto musí telo tanečníka vyzerať esteticky a atraktívne. Každý to má trochu inak, záleží aj na genetike. Máme obdobia prísnejšie a aj voľnejšie.
Tanečný pár tvoríte s vaším manželom Massimom. Ako ste sa spoznali?
Massima som videla prvýkrát ako 16-ročná na medzinárodných majstrovstvách v Taliansku. Stretávali sme sa vždy na súťažiach po svete. Bližšie sme sa spoznali až v Hongkongu, keď sme si obaja hľadali partnera pred už skoro 12 rokmi.
Čo vás okrem lásky k tancu spája?
Sme dosť rozdielni, každý máme svoje vlastné záľuby okrem tanca. No obaja sa radi učíme nové veci, sme športové typy. Sme veľmi rodinne založení, radi trávime čas s našimi najbližšími a aj s našimi priateľmi.
Vrátane Massima ste mali troch tanečných partnerov, zvyknú ich tanečníci vystriedať viac? Ako sa hľadá správny tanečný partner?
V dnešnej dobe tanečníci menia partnerov celkom často. Verím, že tanečný pár potrebuje dozrieť a potrebuje na to čas, aby sa najlepšie zladil a dostal jeden z druhého to najlepšie von. Nie je jednoduché vydržať spolu dlho, ako to býva aj v bežných vzťahoch. Mám osvedčené, že keď majú tanečníci rovnaký cieľ a aj vôľu dosiahnuť ho, vedia zvládnuť akékoľvek prekážky. Momentálne je populárne aj „solo dance“, kde už tanečnici môžu súťažiť ako jednotlivci bez partnerov. Má to veľa výhod, hlavne pre tých, ktorí majú problém nájsť si partnerov. Ja však vidím oveľa väčšie čaro v párovom tancovaní, ktoré si myslím, že je viac náročné, ale príde aj väčšie zadosťučinenie a radosť, keď sa tešia dvaja.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
Ako vyzerá v praxi súťažný život profesionálnych tanečníkov?
Každý rok máme okolo päť až šesť najvýznamnejších šampionátov, kde sa získavajú tie najprestížnejšie tituly. Príprave na tieto súťaže prispôsobujeme všetko ostatné, aby sme práve v týchto dátumoch boli v tej najlepšej forme a kondícii. Okrem toho máme počas roka rovnako dôležité exhibície, výlučne na pozvanie, ale aj plno menších súťaží. Na tréningoch sa odzrkadľuje momentálna príprava. Typ tréningu závisí od toho, ako ďaleko či blízko máme práve pred súťažou. Tréningy bývajú technické, či kreatívne alebo zamerané na kondíciu. Trénujeme šesťkrát do týždňa, v tanečnej sále tri až šesť hodín, v posilňovni zhruba hodinu denne. Okrem toho učíme našich žiakov, cestujeme takmer týždenne lietadlom a staráme sa o našu regeneráciu a celkový balans.
Súťaže sa delia rôzne – latino, štandard, podľa veku... Viete to priblížiť? Líši sa to aj od jednotlivých krajín?
Súťažných tanečných kategórií je čoraz viac, tancovať má možnosť naozaj každý. Ako som spomínala, máme párové súťaženie a už aj sólové, vo všetkých vekových a aj výkonnostných kategóriách. V niektorých krajinách dominujú v spoločenskom tanci deti, v iných zase dospelí. Je to spojené s kultúrou.
Žijete v Hongkongu, váš manžel je Talian, cestujete po celom svete. Premýšľali ste nad tým, že sa jedného dňa vrátite na Slovensko?
Hongkong je mojím domovom už takmer 15 rokov, aj keď sme veľa na cestách. Mám tam výborné zázemie pre tanec a aj pre život. Obaja s Massimom však premýšľame v budúcnosti aj nad Španielskom a Slovenskom.
Neunavuje vás cestovanie? Aký vplyv to má na vaše tanečné výkony?
Je to náročné a čoraz viac hovoríme pozvánkam skôr nie ako áno, už si teraz naozaj viac vyberáme, či sa nám oplatí cestovať alebo nie. Balenie a hlavne vybaľovanie je jednou z mojich najneobľúbenejších činností, aj keď v tom už mám veľmi dobrý systém. Inak nás oboch cestovanie baví a snažíme sa cestovať čo najkomfortnejším spôsobom.
Ako ste spomínali, učíte aj deti. Je o tanec čoraz väčší záujem?
Učíme všetkých od tých naozaj najmenších až po tých úplne najstarších. Deti nasávajú informácie veľmi rýchlo a doslova rastú obrovskou rýchlosťou. V Číne majú momentálne najvyšší svetový level v detskom tancovaní. Je to až zarážajúce, čo ešte len 5-ročné deti dokážu. Popularita tanca vďaka sólovému tancu veľmi narástla. Ďalšia veľmi populárna kategória je Pro-Am – profesionálny tanečník tancujúci s amatérskym. Už aj u nás na Slovensku je to veľmi obľúbené.
Odkiaľ čerpáte inšpiráciu, aby vaše vystúpenia mali emócie?
Ja inšpiráciu vidím naozaj vo všetkom. Bavia ma ľudské príbehy a vzťahy, som extrémne empatická a vždy ma tieto príbehy zasiahnu. Mojou veľkou motiváciou je ukázať, že všetko je možné a v pozitívnom svetle dávať nádej. Keďže verím, že čas letí naozaj veľmi rýchlo, poháňa ma to ísť ďalej a stihnúť všetko, po čom moje srdce túži, kým na to je čas a neodkladať nič na neskôr. Toto ma vždy inšpiruje podať ten najlepší výkon, akoby to mohlo byť už poslednýkrát.
Čo rada robíte, keď práve netancujete?
Rada sa učím cudzie jazyky, momentálne sa intenzívne pasujem s čínštinou. Okrem toho rada čítam, milujem prírodu, či už lesy a hory alebo more. Čerstvý vzduch mi vždy dodá veľa energie. V nedeľu chodievam do kostola, spev a hudba ma tam vždy očarí a naplní na celý týždeň.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
