Ako dieťa túžila zapadnúť, no vždy pútala príliš veľa pozornosti, ktorá sa ostatným nepáčila. Dnes má Bronislava 193 centimetrov, nadhľad a silný hlas, ktorým inšpiruje iné ženy. Na sociálnych sieťach otvorene hovorí o výhodách aj nevýhodách toho, aké je to „vytŕčať z davu“.
V detstve si želala byť nenápadná. Namiesto toho čelila pohľadom, poznámkam, bitkám aj nepríjemným situáciám, ktoré plynuli z jedinej veci – jej výšky. Tá 26-ročnú Bronislavu Marekovú z Bratislavy výrazne odlišovala od ostatných rovesníkov.
Kým iné dievčatá sa tešili z ružových topánok a zapadali do kolektívu, ona čelila posmeškom.
Napriek tomu, že ju jej výška roky trápila, dnes ju prijala ako dar. Práve vďaka nej si ju všimnete, ešte skôr než prehovorí.
Bronica, ako ju prezývajú, na svoje detstvo nemala zlé spomienky, až kým neprišla do kolektívu detí na základnej škole. „Vždy som bola najvyššia a tým pádom som veľmi vytŕčala z davu, doslova,“ spomína. Bola tichšia a pozornosť nemala rada, no získavala jej až-až.
Jej výška sa nepáčila hlavne chlapcom. „Dostala som bitky, na ktoré si pamätám dodnes,“ poznamenala.
Prvýkrát to bolo na tréningu, na ktorý nechcela chodiť. „Volal sa Karol a udrel ma päsťou do brucha, bezdôvodne. Asi mu prekážalo, že som o hlavu vyššia,“ vraví.
Druhý spolužiak ju nonstop šikanoval. „Veľmi som sa bála a požiadala som staršiu sestru s kamarátkou, aby ma cez veľké prestávky strážili, keďže chodili do vyššieho ročníka. Spolužiak si už potom na mňa nedovolil,“ priblížila Bronica.
Okrem toho sa jej však s detstvom spája ďalšia nepríjemná vec. Nosenie topánok. „Boli obrovské,“ podotkla so smiechom.
Chcela totiž nosiť dievčenské ružové, nemala však na výber. „Namiesto toho som vždy mala nejaké nevkusné kapce. Hlavne v zime boli vždy objemnejšie, takže to nevyzeralo pri mojej štíhlej postave dobre. Veľkosť 45 ma desí dodnes,“ hovorí.
Vďaka výške sa dostala k športu, ktorý milovala. Basketbal hrala do svojich 19 rokov a dotiahla to až na majstrovstvá sveta. Pre svoj zdravotný stav zvolila inú cestu. „Odmalička som mala problémy s chrbticou, pretože svaly nestíhali s mojou kostrou spolupracovať, pre mňa to znamenalo obrovské bolesti,“ vraví Bronica.
Rehabilitácie ju priviedli k cvičeniu a fitnes. „Prízvukovali mi, aby som spevnila stred tela. Našla som si osobného trénera a mňa si našiel vzťah k fitku,“ opisuje. Zo začiatku to bola psychohygiena, ktorá sa pretavila do lásky ku kulturistike.
Bronica má dnes už 26 rokov a meria 193 centimetrov. Nevýhod spojených s jej výškou spomína viacero. Nikto na vysokých ľudí nemyslí.
„Nič nie je prispôsobené nám vysokým – autá, lietadlá, MHD, kufre, ruksaky, kuchynské linky, oblečenie, obuv... Predstavte si, že idete na dovolenku, a vaša kamarátka má malý ruksačik, no vy balíte už tretí kufor pre vaše veľké topánky. Alebo idete do obchodu s oblečením, ste v skúšobnej kabínke a máte strach, že ostatní zákazníci uvidia viac než len hlavu,“ otvorene hovorí, že práve kabínky v mnohých obchodoch sú jej nočná mora. Nepríjemné je už len to, keď jej pri prezliekaní ostatní zákazníci vidia do tváre.
Bronici však výška nikdy nespôsobovala komplikácie pri hľadaní partnera. „Mala som vzťahy aj s nižšími mužmi, ja som s tým nemala problém, ak bol muž sebavedomý. Počula som aj také vety ako: ‚Škoda, že nie som vyšší...‘, ale s tým ja nič neurobím. Keď to povie, automaticky u mňa končí, pretože mi je jasné, že je povrchný a záleží mu na tom, ako by vyzeral v spoločnosti pred druhými,“ povedala.
Otvorene priznáva, že si nepamätá deň, kedy by sa za ňou niekto na ulici neobzrel. „Musia sa na mňa pozrieť a dajú mi patrične najavo, že sa pozerajú, nesnažia sa to skryť,“ opisuje.
Benefitom však je to, že si ju každý pamätá. „Nemusíte ani urobiť veľký dojem, lebo ho urobí za vás vaša výška. Pozitívom je aj to, že možno vás odmietne nejaký muž, ale modelingová agentúra rozhodne nie,“ smeje sa a tvrdí, že takýto nadhľad získala až rokmi.
Svoju výšku a inakosť musela vnútorne spracovať. „Počas svojho prvého vzťahu som začala chodiť na terapiu. Myslela som si, že človek, ktorý ma bude ľúbiť, mi bude stačiť, ja som však nevedela ľúbiť samu seba,“ úprimne vraví mladá žena.
Pomohlo jej tiež rozprávanie o svojich problémoch, čas pre seba a starostlivosť o svoje vnútro.
„Myslím, že človek sa musí každý deň zobudiť tak, ako by dostal narodeninový darček. Sme strašne naivní a žijeme vo veľkej ilúzii, keď to berieme ako samozrejmosť. To je kľúč k úspechu,“ podotkla.
Podľa jej slov by sa človek nemal báť toho, že je iný.
„Pozitíva sú rozhodne v mnohých športoch, kde je potrebná výška. Vysoké ženy pútajú pozornosť, čo je dobrý prostriedok na zoznamovanie a nadväzovanie komunikácie s rôznymi ľuďmi. Máme možnosť dosiahnuť na najvyššie miesta v regáloch,“ doplnila so smiechom.
Keďže sa na ňu ľudia usmievali, rozhodla sa naplno venovať sociálnym sieťam. „Prekážalo mi, že som ‚celebrita‘, hoci nie som celebrita. Teraz majú dôvod sa na mňa uškŕňať a kývať mi,“ podotkla mladá žena.
Za všetkým stála jej kamarátka, ktorá ju obdivovala. Bolo to počas pandémie, kedy prežívala horšie obdobie.
„Vďaka nej som pochopila, že tí ľudia, ktorí na mňa pozerajú, nie sú tie deti zo základnej školy, ktorí si chcú rypnúť a posmievať sa mi,“ tvrdí.
Najprv začala pridávať príspevky o fitnes, no hneď ako uverejnila prvé video o svojej výške, malo to veľký úspech. Niekoho baví, iného motivuje, ďalších vytáča.
„O tom internet je! Vyvolať vo vás emóciu. Mojej témy sa ujali najmä muži, pretože téma výšky je pre nich citlivá a dokáže ich zneistiť. Stále však chcem pomôcť ženám, ktoré zažívajú podobné problémy ako ja. Tie mi často píšu, že sú rady, že na môj profil natrafili,“ dodala na záver.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
