Najväčšou zmenou v porovnaní s poslednou edíciou rebríčka je vypadnute parených buchiet z prvej desiatky. Skokanom rebríčka Taste Atlas sa stal slovenský oštiepok.
Sprievodca svetom jedla Taste Atlas zverejnil aktualizovaný rebríček najlepších slovenských jedál.
Rebríček zahŕňa jedlá, ktoré reprezentujú to najlepšie z našej gastronómie. Okrem najznámejších receptov v ňom sú aj tradičné produkty väčšinou spojené so salašníckou kultúrou.
Zoznam je zostavený na základe hodnotenia tisícov gurmánov, ktorí radi objavujú nové chute a precestovali už hodný kus sveta.
Najväčšou zmenou v porovnaní s poslednou edíciou rebríčka je vypadnute parených buchiet z prvej desiatky. Zatiaľ čo predtým boli na 9. mieste, teraz sa prepadli až na 12. miesto. Skokanom rebríčka sa stal slovenský oštiepok, ktorý sa dostal do TOP 10 práve na úkor parených buchiet. Syrovej pochúťke momentálne patrí 8. priečka.
Zmena nastala aj v prvej trojke. Zatiaľ čo ovčí salašnícky údený syr zostáva kráľom slovenských jedál, bryndzové halušky - pôvodne na treťom mieste, si prehodili pozíciu so zemiakovými plackami, ktorým predtým patrila 2. priečka.
Hoci sa guláš považuje za maďarskú špecialitu, niektoré zdroje naznačujú, že jeho pôvod môže súvisieť s Turkami, ktorí ho údajne priniesli do Uhorska. Dnes patrí medzi obľúbené jedlá v krajinách bývalého Rakúsko-Uhorska, pričom každá krajina mu dala vlastnú podobu. Na Slovensku má podobu hustej polievky so zemiakmi a mäsom, zatiaľ čo maďarský guláš je redší a český sa často podáva s knedľou.
Základom tohto lahodného slovenského pokrmu je pasterizované ovčie mlieko, ktoré sa môže miešať s kravským, no ovčie musí tvoriť aspoň polovicu surovín. Originálna chuť aj vzhľad vznikajú netradičným procesom spracovania, od krájania syra na pásy cez sparenie horúcou vodou až po ručné tvarovanie do špirálového závinu.
Parenicu sa dá nájsť údenú aj neúdenú. Každý podľa vlastnej chuti. V minulosti sa parenica vyrábala najmä na salašoch, no od polovice 20. storočia sa začala produkovať aj priemyselne.
Slovenský oštiepok je tradičný polotvrdý syr vyrobený z polotučného ovčieho mlieka, kravského mlieka alebo zmesi oboch. Môže byť buď parený, alebo neparený, údený alebo neúdený a môže sa vyrábať v mliečnych podnikoch priemyselným spôsobom, alebo na ovčích farmách (salaš) v horských oblastiach Slovenskej republiky, za použitia tradičných metód. Má tvar veľkého vajca alebo šišky, so zlatohnedým povrchom vďaka procesu údenia a krémovo žltou farbou na vnútornej strane.
Kapustové jedlá patrili v minulosti k základom zimného jedálnička, keďže kapusta bola dostupná a dlho vydržala. Medzi najznámejšie patrí kapustnica, ktorá sa pôvodne pripravovala najmä na dedinách. Postupne si však našla cestu aj do miest a dnes ju ľudia varia po celom Slovensku. Na mnohých miestach sa stala neodmysliteľnou súčasťou vianočného menu. V niektorých oblastiach do nej pridávali víno alebo slivovicu, aby lepšie zahriala počas chladných dní.
Halušky sa radia medzi tradičné jedlá, ktoré nájdeš v rôznych podobách po celom Slovensku. Ich pôvod siaha do horských oblastí, kde pastieri a roľníci využívali zemiaky ako základnú surovinu. Najznámejšou kombináciou sú halušky s bryndzou, no často sa pripravujú aj s kapustou, tvarohom či makom.
Šišky majú nejasný pôvod, no predpokladá sa, že vznikli už v stredovekej Európe. Vyprážané cesto si postupne našlo cestu aj do Uhorska a neskôr do Rakúsko-Uhorska. Na Slovensku sa šišky stali obľúbeným dezertom, ktorý sa tradične pripravuje počas fašiangov. Najčastejšie sa podávajú s lekvárom a posypané práškovým cukrom, no moderné verzie zahŕňajú aj čokoládové či iné netradičné polevy.
Lokše vznikli v roľníckych domácnostiach ako rýchla a lacná náhrada chleba. Zemiaky, ktoré boli dostupné a nenáročné na skladovanie, tvorili základ ich cesta. Príprava nebola zložitá, čo z nich robilo ideálne jedlo na každodenné použitie.
Slané lokše sa plnia mäsom či pečienkou, zatiaľ čo sladké verzie sa podávajú s makom alebo lekvárom. Ako príloha k husacine patria medzi tradičné jedlá.
Zemiaky sa do Európy dostali v 16. storočí, no na Slovensku sa začali pestovať až v 18. storočí. V horských oblastiach nahradili málo výnosné obilniny a stali sa dôležitou súčasťou jedálnička.
Hoci ich Slováci a Česi jedia na slano, v Nemecku je obľúbená aj sladká verzia. Tento pokrm však nie je výlučne slovenský, poznajú ho aj Poliaci, Česi či Nemci.
Bryndzové halušky, ktoré mnohí považujú za slovenské národné jedlo, sa dostali na stoly Slovákov pomerne neskoro. Bohatší si ich obľúbili už v 17. storočí, no medzi chudobnejšími sa rozšírili až v 19. storočí. Dôvodom bola vysoká cena bryndze, ktorá zlacnela až s priemyselným spracovaním. Tento slaný syr má korene v 15. storočí a jeho vznik súvisí s Valachmi, pastiermi oviec rumunského a rusínskeho pôvodu.
Údený ovčí syr získal najvyššie hodnotenie spomedzi slovenských potravín. Táto tradičná pochúťka má dlhú históriu, keďže ovčí syr vyrábali už staroveké civilizácie. Do karpatskej oblasti sa jeho výroba dostala v stredoveku vďaka Valachom.
Údenie sa využíva najmä pri polotvrdých a tvrdých syroch, pričom proces prebieha nad dymom z bukového alebo ovocného dreva a trvá niekoľko hodín. Tento postup zároveň predlžuje trvanlivosť syra. Podľa portálu Taste Atlas sa slovenský údený ovčí syr umiestnil na 12. mieste medzi najlepšími ovčími syrmi v Európe.
Kompletný rebríček 42 najobľúbenejších slovenských jedál si môžete pozrieť na webe Taste Atlas.
V priloženom videu si môžete pozrieť rebríček slovenských jedál s najhorším hodnotením.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
