Európa hľadá obranu pred dronmi. Otázne je, koľko času ostáva, kým to Rusko využije

Televízne noviny Markíza, správy pre celé Slovensko.

Kým Rusko testuje útoky dronmi, Európa iba hľadá riešenie. Času na vývoj účinnej obrany je málo.

To, čo sa ešte prednedávnom zdalo nepredstaviteľné, je už realitou. Poľsko, Dánsko a Rumunsko podľa expertov začali testovať prelety ruských dronov. Európa a NATO čoraz hlasnejšie hovoria o vybudovaní protidronového múru na východnom krídle.

„V tejto chvíli môžem povedať, že Európa zaspala. Ale je vlastne dobre, že Rusko vytvára toto testovacie prostredie, pretože to možno konečne prinúti západných spojencov, aby začali kupovať technológie a cvičiť ľudí,“ uviedol bezpečnostný analytik Josef Kraus z Masarykovej univerzity v Brne.

„To volanie po jednotnosti, po kompatibilnej protivzdušnej a protidronovej ochrane na celom východnom krídle, to je novinka. Neviem, či to máme hodnotiť ako oneskorené, ale v každom prípade – ako sa hovorí – lepšie neskôr ako nikdy,“ povedal minister obrany Robert Kaliňák.

Prečítajte si tiež:

Zatiaľ nevieme ako 

Európska protivzdušná obrana je nastavená na veľké lietadlá a rakety. Ničiť však drony v hodnote niekoľko stoviek eur miliónovými raketami nedáva žiadny zmysel. Otázkou preto je, aké zbrane na hranicu nasadiť.

Prvým krokom je detekcia, aby sme drony videli či počuli.

„Všetky štáty na východnom krídle NATO dostali ponuku na nový systém zvukovej identifikácie dronov,“ uviedol Kaliňák.

Keď sú drony zamerané, treba ich zostreliť. Izrael vyvíja lasery, skúša sa aj súboj dron verzus dron. Najrýchlejším riešením však môžu byť kanóny s lacnou muníciou.

„Na Slovensku vyvíjame systém, ktorý využije existujúce druhy munície. Tie dokážu vytvoriť oblak črepín, do ktorého dron vletí a zničí sa,“ vysvetlil minister obrany.

„Ak to poviem úplne zjednodušene, najlepšie riešenie zatiaľ neexistuje, a to je pomerne zásadný problém,“ dodáva Kraus.

Prečítajte si tiež:

Koľko času má Európa?

Vývoj pokračuje, no experti si kladú otázku, koľko má Európa vlastne času. Rusko, ktoré Aliancia hodnotí ako najväčšiu hrozbu, síce momentálne technicky nemá kapacity na otvorenie ďalšieho frontu proti Západu, no vôľa to skúsiť tu môže byť.

„Rozhodujúce bude, ktorá strana bude ochotná pokojne obetovať milión svojich ľudí, aby konflikt vyhrala, a ktorá strana sa začne po niekoľkých desiatkach tisíc obetí politicky, spoločensky či ekonomicky rúcať a mávať bielou vlajkou,“ tvrdí Kraus.

„A to je veľká slabina Západu, ktorého mentalita je úplne iná než v Ruskej federácii. Kremeľ by milión mŕtvych bez problémov oželel. U nás si tým nie som úplne istý,“ dodáva bezpečnostný analytik.

Viac sa dozviete v priloženej reportáži vyššie.

Práve sa číta

Voyo

Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo

NAJČÍTANEJŠIE ČLÁNKY

Sledujte kanál spravodajstva Markízy

K téme Vojna na Ukrajine

Dôležité udalosti