Po incidente s tromi ruskými stíhačkami v Estónsku sa medzi západnými štátnikmi začal šíri názor, že by nebolo na škodu pár ruských migov zostreliť. Litovská ministerka obrany v súvislosti s ruskými provokáciám pripomenula 10 rokov starý incident, ktorý znamenal zlom vo vzťahoch medzi Ruskom a Tureckom.
Najskôr to bol nálet devätnástich dronov do Poľska, potom do Rumunska a minulý piatok si tri ruské migy urobili dvanásťminútový výlet do vzdušného priestoru Estónska. V nedeľu museli dve nemecké stíhacie lietadlá štartovať k mlčiacemu ruskému spravodajskému lietadlu v medzinárodnom priestore nad Baltským morom.
Ruské letectvo čoraz častejšie provokuje na východných hraniciach NATO. Moskva sa podľa expertov snaží testovať vôľu Aliancie a ochotu členských krajín ďalej podporovať napadnutú Ukrajinu. Je to jasný odkaz: Rusi sa NATO neboja. NATO sa bojí Rusov, píše portál iDNES.
Ruské letectvo svoje provokácie dokonale kalibruje: sú dosť viditeľné, aby NATO podráždili a zneistili, ale zase nie dosť závažné, aby ospravedlnili vojenský zásah.
Nálet dronov na Poľsko však podľa mnohých analytikov úplne zmenil pravidlá hry a Západ sa už nemôže schovávať za obavy z priameho stretu s Ruskom.
Aliančná reakcia sa však okrem vyhlásenia operácie Eastern Sentry spočiatku skutočne niesla predovšetkým v rovine uistenia o potrebe „silnej reakcie“.
Po incidente s tromi ruskými stíhačkami v Estónsku sa však medzi západnými štátnikmi začal šíri názor, že by nebolo na škodu pár ruských migov zostreliť. Podobné slová dnes neprichádzajú len z tradične protirusky naladeného Pobaltia.
Vyzýva na to šéf poľskej diplomacie Radoslaw Sikorski, český prezident Petr Pavel a proti nie je ani Donald Trump.
Americký prezident v utorok na okraj Valného zhromaždenia OSN na priamu otázku novinárov, či podporuje myšlienku, aby NATO zostreľovalo ruské lietadlá narušujúce aliančný vzdušný priestor, odpovedal veľmi jednoducho: „Áno, podporujem.“
Vo štvrtok podporil vyjadrenie amerického prezidenta generálny tajomník NATO Mark Rutte, ktorý však dodal, že k zostreleniu ruských narušiteľov by malo dôjsť iba v prípade, ak by bol takýto krok nevyhnutný.
Litovská ministerka obrany Dovilė Šakalienėová v súvislosti s očividnou ruskou provokáciou so stíhačkami na Estónskom pripomenula 10 rokov starý incident, ktorý znamenal zlom vo vzťahoch medzi Ruskom a Tureckom.
„Hranica NATO na severovýchode je z nejakého dôvodu testovaná. Musíme to brať vážne. Turecko nám pred desiatimi rokmi dalo príklad. Zamyslite sa nad tým,“ odkázala spojencom litovská politička.
Incident z 24. novembra 2015, ktorý súvisel s vojnou v Sýrii, vtedy obletel všetky svetové médiá. Rusi práve prišli na pomoc Bašárovi Asadovi a začali tvrdo bombardovať pozície sýrskych povstalcov.
Posádka ruského stíhacieho bombardéra Su-24 sa však dopustila osudovej chyby. Počas letu nad severnou Sýriou vstúpila na sedemnásť sekúnd do vzdušného priestoru Turecka, na opakované výzvy na zmenu kurzu nereagovala. Turecká stíhačka F-16 vzápätí ruský stroj zostrelila. Pilota ešte na padáku zastrelili povstalci, navigátor sa zachránil.
Vzťahy oboch krajín okamžite klesli na bod mrazu. O rok a pol neskôr však už bola vojnová sekera zakopaná a Putin si pochvaľoval, že Rusko s Tureckom spolupracuje „vo všetkých smeroch“.
Pragmatický vzťah oboch autokratov sa v nasledujúcich rokoch ešte niekoľkokrát potvrdil. Ukázalo sa, že Recep Tayyip Erdogan je jeden z mála zahraničných štátnikov, ktorý si u ruského prezidenta získal rešpekt.
„Incident tretiu svetovú vojnu nevyvolal. Dal však Putinovi jasne najavo, že ak bude testovať odhodlanie Turecka, zaplatí za to,“ konštatuje denník The Washington Post.
Putin bude provokovať ďalej, ale nikdy neprekročí únosnú hranicu - stíhačiek nemá nazvyš a ak by mu NATO nakoniec nejakú zostrelilo, bola by to pre neho potupa. Na ťahu by potom bol on. To napokon pri spomienke na tureckú lekciu priznávajú aj ruskí komentátori.
V priloženom videu si môžete pozrieť reportáž o incidente s ruskými dronmi nad Poľskom.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
