Najintenzívnejšiu tendenciu veriť konšpiráciám majú podľa prieskumu voliči hnutia Republika a Smeru. Ukázalo sa tiež, že náchylnejšia na dezinformácie je mladá Generácia Z.
Vyše dve tretiny Slovákov sú náchylné veriť konšpiračným teóriám a hoaxom. Vyplýva to z prieskumu agentúry NMS.
Agentúra do prieskumu vybrala osem alternatívnych teórií, ktoré v posledných rokoch rezonovali vo svete.
Šesť percent respondentov boli silní stúpenci, ktorí verili aspoň šiestim z týchto teórií. Štyrom až piatim teóriám verilo jedenásť percent opýtaných a dvom až trom teóriám 19 percent respondentov.
„Tieto zistenia nie sú len štatistikou – sú výpoveďou o stave spoločnosti, o tom, komu a čomu ľudia veria, kde hľadajú istotu a ako sa vyrovnávajú so zložitým fungovaním dnešného sveta,“ uviedol Michal Mislovič, analytik NMS a spoluautor prieskumu.
Najväčšiu podporu u Slovákov má teória o takzvaných chemtrails, teda že lietadlá zámerne vypúšťajú chemikálie s cieľom ovplyvniť zdravie alebo správanie populácie.
Tejto teórii verí 28 percent opýtaných, z toho desať percent respondentov tvrdí, že je určite pravdivá.
Celkovo 26 percent respondentov verí tomu, že útoky z 11. septembra 2001 boli nariadené vládou Spojených štátov amerických. Necelá štvrtina opýtaných verí, že vojna na Ukrajine je podvodom, ktorý zinscenovali západné médiá.
Naopak, najmenšiu podporu medzi Slovákmi má teória o tom, že Zem je plochá. Verí jej šesť percent respondentov.
Výsledky prieskumu tiež ukázali, že tendenciu veriť konšpiračným teóriám majú skôr muži než ženy.
Úlohu zohráva aj vzdelanie či veľkosť miesta bydliska. Čísla ukazujú, že čím vyššie vzdelanie ľudia dosiahli, tým menej veria konšpiráciám. Najviac náchylní veriť hoaxom sú ľudia z najmenších obcí, naopak, obyvatelia miest s aspoň 100-tisíc obyvateľmi im veria najmenej.
Zaujímavosťou je, že aspoň štyrom konšpiračným teóriám verí až štvrtina mladých ľudí z Generácie Z, čo je viac než ktorákoľvek iná generácia.
„Ukazuje sa, že Generácia Z je paradoxne náchylnejšia na dezinformácie než najstaršia generácia Baby Boomers, a to napriek tomu, že vyrastala s digitálnymi technológiami. Hlavnými príčinami môžu byť aj algoritmy sociálnych médií, ktoré vytvárajú informačné bubliny, pasívna konzumácia obsahu cez TikTok a Instagram, kde mladí ľudia vnímajú správy skôr ako zábavu a silný vplyv influencerov a rovesníkov, ktorým dôverujú aj bez overenia faktov. Informačné preťaženie navyše vedie k tomu, že mladí ľudia nemajú čas kriticky hodnotiť každé tvrdenie, čím sa stávajú ľahkým terčom pre šíriteľov hoaxov a konšpirácií,“ vysvetlil Michal Mislovič.
Agentúra NMS sa pozrela aj na to, ako bodujú alternatívne teórie u voličov jednotlivých politických strán.
Ukázalo sa, že najväčšiu tendenciu veriť im majú priaznivci hnutia Republika, konkrétne až 65 percent. Aspoň šiestim z ôsmich prezentovaných teórií verí tretina z nich.
V tesnom závese sú voliči Smeru. Náchylných na konšpirácie je 59 percent najsilnejšej vládnej strany.
Na opačnom konci sa nachádzajú voliči SaS, Demokratov a Progresívneho Slovenska. Najmenej náchylní sú voliči PS, konkrétne osem percent.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
