Odborníci varujú: Poruchy potravy u mladých dramaticky stúpajú a ohrozujú život.
Majú dlhotrvajúce ťažkosti a v horšom prípade dokonca uvažujú o samovražde.
O takmer 200 percent viac mladých hľadá pomoc s poruchami príjmu potravy. Včasná starostlivosť môže výrazne ovplyvniť priebeh ochorenia.
19-roční volajú o pomoc takmer trojnásobne viac než vlani. Linka pomoci zaznamenala nárast po spustení četovej poradne. Z rozhovorov identifikovali nasledovné problémy:
Myšlienky na samovraždu tínedžeriek.
Hoci muži tvoria len do 7 % kontaktov na linke, poruchy príjmu potravy sú u nich silne stigmatizované. O pomoc žiadajú s pocitom hanby a neistoty. Ochorenie sa u nich odhaľuje a lieči oveľa zriedkavejšie než u žien.
Kým ženy majú päťnásobne vyššiu šancu na správnu diagnózu, muži si často neuvedomujú, že ich problémy súvisia s poruchou príjmu potravy. Verejnosť ich stále vníma skôr ako ženský problém. Poruchy môžu trvať aj vyše 10 rokov.
Mnohí sa ozvú až v momente, keď si už nevedia poradiť sami. Frustráciu prináša aj návrat problémov po liečbe. Tieto poruchy sa tak stávajú dlhodobým bojom, ktorý sa bez systematickej podpory zvláda len ťažko.
Zažila si to aj Veronika. Mala 15 rokov a chcela byť atraktívnejšia.
„Najmä to bolo o tom, že som sa necítila dosť pekná, takže som sa to snažila vykompenzovať tým, že som chcela schudnúť. Prišla po tom aj bulímia,“ uvádza Veronika.
Anorexiu mala päť rokov. Trvalo však, kým jej odborníčka problém správne pomenovala.
„Myslela som si, že vyzerám lepšie alebo sa cítim lepšie, ale v skutočnosti to tak vôbec nebolo. Prišli problémy s pokožkou a vypadávaním vlasov,“ uvádza Veronika.
Keď sme sa jej pýtali, či nakoniec prišla reakcia od okolia:
„Nie, práve naopak. Hovorili mi, že vyzerám veľmi chudá a mala by som s tým niečo robiť,“ priznáva Veronika.
Poruchy príjmu potravy ovplyvňujú psychický aj fyzický stav – od porúch sústredenia až po infarkt.
„Dochádza samozrejme k rednutiu hustoty kostí, k závratom, odpadávaniu alebo aj k srdcovým ťažkostiam,“ vysvetľuje Valentína Sedileková, zakladateľka projektu Chuť žiť.
Po aktívnej liečbe trvá aj roky, kým začne telo opäť optimálne fungovať.
„V ambulanciách vidíme, že hlavne od skončenia covidu tento počet detí stúpol,“ uvádza detská pediatrička Elena Prokopová.
O téme sa už síce hovorí viac, no stále stereotypne – že sa to týka iba dievčat, ktoré sa chcú páčiť chlapcom. Základným pravidlom však je vyhľadať špecialistu čo najskôr.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
