V rukách rušňovodiča sú neraz osudy stoviek cestujúcich. Riadiť rušeň chce maximálnu pozornosť a ovládanie množstva úkonov.
Riadenie kolosu, ktorý váži vyše 80 ton a má výkon v tisícoch koní, je náročné a vyžaduje si celú plejádu predpisov a pokynov.
Pozreli sme sa na to, aké pravidlá musí rušňovodič na trati dodržiavať, aby bola cesta bezpečná.
Pár minút pre odchodom rušňovodič zisťuje cez telefón od vlakovej čaty, či sa môže vydať na trať.
V kabíne bol s nami inšpektor bezpečnosti železničnej dopravy ZSSK, keďže rušňovodič má počas jazdy zakázané rozprávať sa a rozptyľovať.
Návestidlo, vodiči áut ho poznajú ako semafor, dáva pokyn, že trať je voľná. Možnou príčinou nehody pri Rožňave bolo práve to, že vlak prešiel na červenú.
„Keď je všetko splnené, tak môže vyraziť. Je tu strašne veľa výhybiek. Každý rušňovodič musí poznať trate. Ďalšia jeho činnosť je sledovať trať, trolej, čo sa deje pred ním,“ opisuje Hlinka.
Po pár stovkách metrov rušeň brzdí aj napriek tomu, že nemá pred sebou prekážku. Dôvodom je, že ak ide vlak z východiskovej stanice, musí skontrolovať brzdy aj priamo na trati.
Rušňovodič ovláda množstvo zariadení ako brzdiče, jazdné páky či rádiostanicu. Tá slúži na kontakt s riadiacim pracovníkom danej dráhy.
Navyše musí stláčať každých minimálne 16 sekúnd tlačidlo bdelosti. Ak by to nerobil, vlak by automaticky zastal.
Čo predchádzalo nehode pri Rožňave, vyšetrujú. Otázne je, či zlyhal ľudský faktor alebo návestidlo. Faktom však je, že na tejto trati sa musia rušňovodiči spoliehať iba sami na seba.
„Nie je tam zabezpečovacie zariadenie. Je to čisto na viditeľnosti rušňovodiča a ostrahe,“ tvrdí Roman Kusý, riaditeľ inšpekcie a kontroly ZSSK.
Moderný bezpečnostný systém, ktorý na trati zo Zvolena do Košíc nie je, vie prejazd na červenú automaticky vyhodnotiť ako krízovú situáciu a vlak by zastal.
„Ak by tam bol takýto funkčný systém, nestalo by sa to,“ povedal o nešťastí Kusý.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
