Mladí čoraz častejšie trpia úzkosťami a depresiami, no navonok pôsobia spokojne. Rodičia si často nič nevšimnú – až kým nie je neskoro.
Depresívne nálady, hnev aj zmeny v správaní, sú u mladých bežné, no nie vždy súvisia s tínedžerstvom. Môžu signalizovať, že dieťa niečo trápi. Zozbierali sme rady odborníkov, čo si všímať, aby sa nestalo najhoršie.
Jeden z posledných prípadov - 15-ročný chlapec, venoval sa zápaseniu. Skočil zo strechy. Zomrel na následky zranení.
Zbieral úspechy a nič nenaznačovalo, že ho niečo trápi. O svojom pláne ale vraj povedal kamarátom.
Dlhoročná psychologička pracuje s rodičmi aj deťmi. Apeluje na nich, aby sa spoločne rozprávali už odmalička a neodkladali to na pubertu.
„Ako sa má naozaj, čo ho rozosmialo, čo prežíva, čo ho zaujíma, sledovať s ním, čo sleduje na sociálnych sieťach, čo ho na tom baví, a s kým komunikuje,“ opisuje psychologička IPčko.sk Marta Marošová.
Psychiater Andrej Andaá tvrdí, že sa mladí ľudia upínajú na nesprávne ciele, ktoré sú ovplyvňované rôznymi influencermi.
„Podliehajú potom takej dezilúzii, sklamaniu, keď vidia ten reálny život. Nevedia sa s ním adekvátne vyrovnávať, nie sú na to pripravení a ich to prekvapuje,“ uviedol odborník.
Tínedžeri sa vedia rýchlo pre niečo nadchnúť, no tento vek je spätý aj s pocitom, že nič nemá zmysel. Zhoršenie tohto stavu môže viesť k tomu, že si nakoniec siahnu na život.
Varovnými signálmi, že niečo nie je v poriadku, sú úzkosti, depresívne nálady. Nevedia pokojne spávať, majú náhle výbuchy hnevu, izolujú sa od ostatných, ale aj prestanú robiť alebo sledovať veci, ktoré dovtedy mali radi.
Pre dlhoročného psychiatra je výkričníkom hlavne sebapoškodzovanie. U mladých ho pozoruje často.
„Spôsobuje telesnú bolesť úmyselne, čím ale utlmuje tú duševnú bolesť,“ dodáva odborník.
Keď sa nám na našom blízkom niečo nezdá, je dobré obrátiť sa na linky pomoci. Sú anonymné a fungujú nonstop. Čím skôr sa im ozveme, tým skôr vedia konať.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
