Nežná revolúcia – Slovensko sa prebudilo a komunistický režim sa zrútil.
Koncom roku 1989 sa v Československu skončila éra strachu. Ulice zaplnili desaťtisíce ľudí a režim, ktorý desaťročia potláčal občianske práva, sa pod tlakom verejnosti vzdal moci. Príbeh vyvrcholil v priebehu niekoľkých dní, ktoré zmenili dejiny.
Po roku 1968 nasledovala normalizácia. Štát kontroloval médiá, potláčal opozíciu a zastrašoval kritikov. Napriek tomu odpor rástol.
V roku 1987 vyšiel samizdat Bratislava nahlas, ktorý pomenoval škody na prírode a spoločnosti. V marci 1988 sa v Bratislave konala Sviečková manifestácia. Úrady nasadili vodné delá a zásah vyvolal odsúdenie aj v zahraničí. O rok neskôr zadržali takzvanú Bratislavskú päťku a proces podnietil novú vlnu solidarity.
Zahraničie medzitým menilo kurz. Poľská Solidarita vyhrala voľby, Maďarsko otváralo hranice a 9. novembra padol Berlínsky múr. V Moskve sa generálny tajomník Komunistickej strany Sovietskeho zväzu Michail Gorbačov dištancoval od zásahov v satelitných štátoch.
V Československu však zostávalo konzervatívne vedenie strany a odmietanie reformy. Napätie rástlo.
Iskra preskočila v Bratislave 16. novembra 1989. Niekoľko stoviek študentov pochodovalo centrom, žiadalo slobodu a reformy a položilo kvety za obete invázie. Akcia prebehla pokojne a dodala odvahu.
O deň neskôr už Praha zažila brutálny zásah bezpečnostných zložiek na Národnej triede pri demonštrácii študentov. Správy o zranených sa šírili éterom a v noci sa objavila fáma o mŕtvom študentovi. Spoločnosť sa prebrala.
Násilný zásah poriadkových síl proti povolenej demonštrácii 17. novembra 1989 v Prahe odštartoval udalosti, ktoré viedli k definitívnemu pádu komunistického režimu v Československu. Označujú sa tiež ako Nežná revolúcia. Na Slovensku sa od roku 2001 slávi 17. november aj ako Deň boja za slobodu a demokraciu.
„Udalosti Novembra '89 sú jedným z najvýznamnejších historických míľnikov našich súčasných dejín, ktoré sa spájajú s veľkým vzopätím občanov v uliciach požadujúcich slobodu, demokraciu a dodržiavanie ľudských a občianskych práv," povedala Júlia Čížová z Oddelenia najnovších dejín Historického ústavu Slovenskej akadémie vied (SAV).
Reakcia prišla okamžite. V Prahe začali študenti okupačný štrajk a herci prerušili predstavenia. Bratislavskí organizátori pochodu zvolávali spolužiakov a chystali vyhlásenie. Umelecká obec sa spojila a 19. novembra večer sa v Umeleckej besede zišli stovky ľudí.
Vzniklo hnutie Verejnosť proti násiliu (VPN) ako široká platforma odporu. V ten istý deň sa v Prahe zrodilo Občianske fórum (OF) a obe hnutia sa rýchlo prepojili.
Od 20. novembra sa Bratislava menila na fórum občanov. Študenti obsadili aulu Univerzity Komenského a vyhlásili štrajk. Večer sa tisíce ľudí zišli na Hviezdoslavovom námestí.
Milan Kňažko prečítal vyhlásenie o vzniku VPN a dav žiadal slobodné voľby a prístup opozície do médií. Protesty sa šírili do regiónov. Herci ohlasovali štrajk a na východe krajiny sa pridali univerzitné mestá.
Režim hľadal spôsob, ako študentov izolovať, no tlak už nevedel zastaviť.
Novembrové i ponovembrové státisícové mítingy sa niesli v atmosfére spolupatričnosti a vzájomnej priazne, a to napriek značnej frustrácii v spoločnosti a hnevu ľudí volajúcich po zmene. Tieto udalosti dostali pomenovanie Nežná revolúcia, pretože duch Novembra '89 a filozofia novembrových námestí vychádzali z princípu nenásilia, porozumenia a snahy o dialóg.
„Aj samotný názov hnutia Verejnosť proti násiliu je určitým vymedzením sa voči praktikám režimu, ktorý často postupoval voči svojim oponentom veľmi kruto. Takže to heslo 'Nie sme ako oni' sa premietlo aj do protestov. A čo sa týka atmosféry na námestiach, pre mnohých je dodnes November '89 naozaj takým formatívnym až katarzným zážitkom spojeným s veľkou emóciou,“ uviedla akademička Čížová.
Prvý veľký zlom prišiel 22. novembra. Na Námestí SNP sa konala masová manifestácia. Z pódia zneli požiadavky na prepustenie politických väzňov, odstúpenie skompromitovaných funkcionárov a prístup opozície do televízie.
Podporu vyjadrila aj cirkev. V Prahe zároveň stiahli Ľudové milície z ulíc. Signál, že tvrdý kurz sa láme, bol zreteľný.
Večer na SNP vystúpil Alexander Dubček a pridal podpis pod výzvy VPN. Sociológovia hovorili o prelomení strachu. Na tribúne sa objavili aj osobnosti z Česka a zneli pozdravy z Charty 77. Revolúcia dostala jasnú tvár.
Dňa 24. novembra odstúpilo v Prahe celé predsedníctvo ÚV KSČ. Miloša Jakeša nahradil Karol Urbánek. Opoziční lídri sa prvýkrát objavili v živom vysielaní a predstavili svoje požiadavky.
Ján Budaj vtedy povedal, že toto je revolúcia porozumenia a zmierenia. Štrajkové výbory rástli a regióny mobilizovali k pripravovanému generálnemu štrajku.
Bratislava zažila 25. novembra dovtedy najväčší dav. Na Námestí SNP prišlo viac než 100-tisíc ľudí.
VPN predstavila dvanásťbodové programové vyhlásenie a žiadala zrušenie vedúcej úlohy strany, slobodu médií a skutočnú federáciu.
V mestách po celom Slovensku sa opakovali masové zhromaždenia. Prezident Gustáv Husák udelil amnestiu a politickí väzni vyšli na slobodu.
V nedeľu 26. novembra zaznela pieseň Sľúbili sme si lásku, ktorá sa stala neoficiálnou hymnou dní.
Z vedenia KSS odchádzali normalizační funkcionári a slovenské stranícke špičky prvýkrát podporili vypustenie článku o vedúcej úlohe strany z Ústavy. V Prahe sa Adamec pokúšal o rozhovory s OF, no verejnosť už chcela jasné zmeny.
27. novembra sa krajina zastavila. Generálny štrajk trval dve hodiny a zapojili sa doň milióny ľudí. Opozícia získala jednoznačný mandát a začali sa rokovania o rekonštrukcii vlády.
V ten večer už komunistickí predstavitelia na mítingoch čelili vypískaniu. Začal sa rýchly koniec cenzúry a postupné sprístupňovanie trezorových filmov a kníh.
Základný zákonný zlom priniesol 29. november. Federálne zhromaždenie vypustilo z Ústavy článok o vedúcej úlohe KSČ a štátnu ideológiu.
Následne sa v Bratislave stretli štrajkové výbory z celého Slovenska a Václav Havel informoval o postupe vyjednávania. Režim sa rýchlo rozpadal aj personálne. Menili sa vrcholné funkcie a na hraniciach začali odstraňovať ostnaté drôty.
Začiatkom decembra ešte prezident Husák vymenoval vládu, ktorú verejnosť odmietla. Po tlaku rezignoval premiér Adamec. Vyjednávania s Mariánom Čalfom dospeli k dohode.
Dňa 10. decembra vymenoval Husák vládu národného porozumenia a hneď potom abdikoval. V Bratislave sa v ten deň konal pochod Ahoj, Európa a desaťtisíce ľudí symbolicky kráčali k hranici s Rakúskom. Železná opona sa zmenila na spomienku.
Záver roka priniesol aj nové hlavy štátu. Alexander Dubček sa stal predsedom Federálneho zhromaždenia 28. decembra. O deň neskôr zvolil parlament za prezidenta Václava Havla.
Vyhlásili slobodné voľby na jún 1990 a VPN aj OF v nich dostali silný mandát. Zmena režimu sa tým uzavrela a krajina vstúpila do demokratickej éry.
Nežná revolúcia zostala symbolom pokojnej sily. Bez výstrelu ukončila vládu jednej strany. Zrušila cenzúru, otvorila hranice a vrátila občanom právo rozhodovať.
Každý 17. november si pripomíname, že sloboda nie je samozrejmosť. Je to záväzok, ktorý v roku 1989 niesli na námestiach študenti, umelci, robotníci aj veriaci a ktorý dodnes vytvára základ nášho spoločného príbehu.
Avšak aj v súčasnosti je nemálo takých, ktorí vyjadrujú sklamanie z ponovembrového vývoja. Historička poukázala na to, že príčin je viacero.
Jednou z nich je skutočnosť, že mnoho ľudí sa v dôsledku zásadných spoločensko-ekonomických zmien zrazu ocitlo bez zamestnania a pociťovali neistotu z nového spôsobu života. Vieru ľudí naštrbili aj kontroverzné privatizácie, príliš veľké očakávania či nárast kriminality, korupcie a klientelizmu.
„Dôležitý faktor je fenomén nostalgie, čo dnes vnímame pomerne rozšírene v našej spoločnosti. Teda nostalgia za určitou dobou, ktorú dnes ľudia reflektujú tak, že prakticky bola síce nejakým spôsobom regulovaná štátom a život v nej bol istým spôsobom nalinkovaný, ale zároveň išlo aj o obdobie, ktoré bolo istým spôsobom bezpečné, isté, predvídateľné, čiže boli tam určité istoty, ktoré potom ľudia stratili. A tá nostalgia je, dá sa povedať, aj určitým psychologickým mechanizmom, ktorý človeku ponúka možnosť prekonať nejaké rozčarovanie z prudkého a nečakaného prechodu z jedného politického režimu do druhého,“ pripomenula pre TASR historička Čížová.
Pozrite si reportáž o Nežnej revolúcii z minulého roku:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
