Fajčenie počas tehotenstva zanecháva na detských pľúcach trvalé následky. Odborníčka upozorňuje na vyššie riziko astmy, infekcií aj oslabených pľúcnych funkcií.
Fajčenie matiek počas tehotenstva zhoršuje deťom po narodení pľúcne funkcie. „Majú zvýšené riziko výskytu infekcií spojených s piskotmi v ranom detstve, zvýšený výskyt astmy a celkovo sú náchylnejšie na infekcie v detstve,“ konštatovala v relácii TASR TV Zdravie prednostka Kliniky detskej pneumológie a ftizeológie Národného ústavu detských chorôb (NÚDCH) v Bratislave Zuzana Rennerová.
Podľa lekárky je to faktor, ktorý sa dá eliminovať. Upozornila však, že na detské pľúca vplývajú aj faktory, ktoré sa eliminovať celkom nedajú.
„Sú aj mnohé ďalšie faktory, najmä v súvislosti s astmou, napríklad znečistenie ovzdušia z dopravy, znečistenie vnútorného prostredia doma, vlhkosť alebo plesne,“ uviedla.
V tejto súvislosti upozornila na prevenciu vo forme očkovania. „Jednak je to očkovanie tehotných žien, očkovanie proti chrípke pred sezónou a očkovanie voči RSV vírusu a čiernemu kašľu počas tehotenstva,“ priblížila Rennerová.
Lekárka pripomenula, že netreba zabúdať na povinné očkovanie detí. Jeho význam by mal rodičom vysvetliť pediater. „Hlavne u detí s chronickým respiračným ochorením by mohol byť bez očkovania priebeh infekcií ťažší, preto odporúčame aj nepovinné očkovania - ako je napríklad očkovanie proti chrípke či COVID-19,“ vysvetlila pneumologička.
Po chorobe môže u detí trvať infekčný kašeľ aj dva mesiace. „Väčšinou ide o suchý, dráždivý, záchvatový kašeľ, na ktorý má pediater možnosť nasadiť aj inhalačné kortikoidy ako ochrannú liečbu, ktorá dokáže upokojiť dýchacie cesty,“ zhodnotila lekárka. „Ak kašeľ pretrváva veľmi dlho, treba pátrať po príčine,“ upozornila.
Respiračné infekcie sú u detí bežné, podľa Rennerovej sa líšia spektrom patogénov, ktoré sa objavujú v jednotlivých vekových obdobiach.
„V prvom roku života to môžu byť vírusy, ktoré môžu spôsobiť infekciu vyžadujúcu si aj hospitalizáciu. V predškolskom období sú to skôr bežné respiračné mikróby, ako sú pneumokoky, stafylokoky. V neskoršom veku sa objavujú atypické baktérie, mykoplazma, chlamýdie,“ vysvetlila.
Samostatnou skupinou pľúcnych ochorení sú vrodené. „Pri tých sa snažíme o čo najskoršiu diagnostiku. Napríklad pri cystickej fibróze máme v súčasnosti už novorodenecký skríning, čiže záchyt je veľmi skorý,“ spresnila s tým, že pri zachytení ochorenia môžu začať lekári hneď spolupracovať s rodičmi a nastaviť liečbu.
„Liečba je daná vekom dieťaťa a závisí od konkrétnej mutácie,“ uzavrela odborníčka.
Pozrite si aj archívnu reportáž o tom, ako sa mení fajčenie:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
