Niektorí Slováci bojkotujú samoobslužné pokladne. Doba je však hektická a mení sa nákupné správanie zákazníkov. Obchodné reťazce ich obhajujú a uvádzajú aj štatistiky.
Téma samoobslužných pokladní rezonuje na sociálnych sieťach už niekoľko týždňov. Jedni ich milujú, druhí nenávidia.
Komentáre pod príspevkami si žijú vlastný život. Argumenty, ostré slová aj hádky. Mnohí si nechcú tovar blokovať sami, pretože nie sú zamestnancami obchodu.
„Som za to, aby bola zľava na nákup, ktorý si zákazník nablokuje sám,“ myslí si Miroslava.
„Ja si počkám, kým niekto príde. Ja chodím do obchodu nakupovať, nie robiť,“ uviedla zase Zita.
Marcela prestala používať samoobslužné pokladne po náhodnej kontrole nákupu. Ostatní zákazníci totiž na ňu pozerali ako na zlodejku.
„Keď tam ľudia nebudú chodiť, tak to zrušia. Jednoduché,“ vraví Július.
Starší ľudia zas môžu mať problém s naskenovaním jednotlivých výrobkov alebo výberom pečiva či konkrétneho druhu ovocia a zeleniny.
Najnovšie sa na internete objavil aj plagát, ktorý vyzýva k bojkotu. „Nie som na brigáde, som zákazník,“ píše sa v ňom.
My sme oslovili viaceré obchodné reťazce. Ich štatistiky ukazujú celkom niečo iné.
„Samoobslužné pokladnice sú zo strany zákazníkov vo veľkej miere využívané. V súčasnosti viac ako polovica našich zákazníkov realizuje svoje platby prostredníctvom nich,“ uviedla Adriana Maštalircová zo spoločnosti Lidl pre TVNOVINY.sk.
Podobne to vnímajú aj v Kauflande. „Samoobslužné pokladnice momentálne využíva približne polovica našich zákazníkov, pričom ich preferujú hlavne zákazníci s menšími nákupmi. Dlhodobo pritom pozorujeme rastúci záujem zo strany zákazníkov o využívanie samoobslužných pokladníc,“ uviedla hovorkyňa Nikoleta Lörincová.
Ani v Tescu to nie je inak. „Väčšina zákazníkov si samoobslužné pokladnice obľúbila a aktívne ich využívajú, keďže im šetria čas a nemusia čakať v rade. Viac ako 60 percent transakcií našich zákazníkov sa uskutoční prostredníctvom samoobslužných pokladní,“ hovorí PR manažérka Mária Zerzanová.
Aj zákazníci Coop Jednoty ich nájdu hlavne vo väčších prevádzkach a v reťazci Tempo Supermarket.
Hovorca Billy Marek Kravjar zasa hovorí o zmene nákupného správania zákazníkov. „Dlhodobo prevláda trend menších nákupov, za ktoré chce zákazníčka či zákazník rýchlo zaplatiť. To znamená, že namiesto veľkých týždňových nákupov dnes výrazne dominujú menšie, ale zato častejšie, aj každodenné návštevy našich predajní. Preto bolo nutné rozšíriť možnosti platenia aj pomocou samoobslužných pokladní,“ uviedol.
Podľa jeho slov si väčšina nakupujúcich na ne rýchlo zvykla, dnes ich uprednostňujú práve pre ich rýchlosť. „Jednu klasickú obsluhovanú pokladňu tak nahradilo niekoľko samoobslužných a za rovnaký čas je tak obslúžených oveľa viac zákazníčok a zákazníkov. Už viac ako polovica všetkých nákupov prebieha práve cez samoobslužné pokladne a je to stúpajúci trend,“ doplnil Kravjar.
Aj Coop Jednota argumentuje, že ide hlavne o čas zákazníka. „Priepustnosť pokladničnej zóny sa zvyšuje a výrazne sa znižuje čakanie na účtovanie, najmä v prípade nákupných špičiek, čím zároveň šetríme zákazníkovi čas,“ tvrdí hovorkyňa Coop Jednota Slovensko Jana Kuklová s tým, že samoobslužné pokladnice využíva najmä mladšia generácia zákazníkov.
Všetci hovorcovia sa zhodujú v tom, že zákazník si môže vždy vybrať, či využije klasickú pokladňu alebo tú samoobslužnú. Všade je k dispozícii personál obchodu.
„Pri samoobslužných je vždy k dispozícii obchodná pracovníčka alebo pracovník, ktorý zákazníkom ochotne pomôže v prípade uplatnenia zliav, využitia kupónov z fľaškomatov či schvaľovania tovaru, ktorý je určený iba pre plnoleté osoby a podobne,“ dodal hovorca Billy.
V Tescu je podľa hovorkyne vždy k dispozícii aj pásová pokladňa. „V prípade, ak v menších obchodoch nie je práve asistent predaja pri tejto pokladni, stačí jeho alebo vedúceho zmeny o otvorenie pokladne požiadať a medzičasom si zákazníci môžu vykladať nákup na pás,“ podotkla Zerzanová.
Samoobslužné pokladne však neznamenajú menej zamestnancov. V Lidli ich počty neznižovali. „Hodiny, ktoré sme ušetrili vďaka zavedeniu samoobslužných pokladníc, sme plne reinvestovali do posilnenia zákazníckeho servisu,“ tvrdí Maštalircová.
Pracovníci Tesca sa tiež venujú na prevádzke príprave a kontrole produktov či upratovaniu a baleniu online nákupov.
„Samoobslužné pokladne sú doplnkovou službou pre zákazníkov, ktorí takýto spôsob platby vyhľadávajú a preferujú, nie sú náhradou pokladníka či klasickej pokladne,“ uviedla hovorkyňa Coop Jednota.
V Bille si zasa čoraz viac všímajú komunitný rozmer nakupovania. „Veľa našich zákazníčok a zákazníkov pozná naše obchodné pracovníčky a pracovníkov po mene. Vedia, že im vždy ochotne poradia, sú to susedia, známi či priatelia a takzvaný ‚small talk‘, teda zastavenie sa ‚na kus reči‘ je v obciach, na sídliskách či v mestečkách prvkom, ktorý buduje komunitnú spolupatričnosť a ľudskosť. To chceme zachovať,“ priblížil Kravjar.
Poukázal však aj na ďalší problém. „Na Slovensku dlhodobo evidujeme nedostatok pracovníčok a pracovníkov, ktorí majú záujem o prácu v maloobchode. Nedostatok zamestnanectva nám pomáhajú čiastočne riešiť práve samoobslužné pokladne,“ doplnil hovorca Billy.
Coop Jednota plánuje v roku 2026 samoobslužné pokladne inštalovať aj do maloobchodnej siete. „Vzhľadom na charakter našej maloobchodnej siete a veľký počet malých predajní na vidieku nepôjde o masový nárast samoobslužných pokladníc ani nahradenie bežných pokladníc samoobslužnými, aj vzhľadom na vysoké vstupné náklady spojené s obstaraním,“ ozrejmila hovorkyňa reťazca, ktorý na Slovensku prevádzkuje aj samoobslužné predajne.
Podľa jej slov si uvedomujú, že zákazníci na vidieku preferujú osobný prístup a klasické pokladne s personálom.
Pokladnice, na ktoré sa spustila vlna kritiky, sa však objavujú častejšie aj v obchodoch s oblečením, nábytkom či lacných reťazcoch. Postupne sa tak zrejme stanú štandardom.
Pozrite si reportáž o unikátnom modeli nakupovania:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
