Starnutie populácie mení rodinný život aj pracovný trh. Tisíce ľudí na Slovensku riešia starostlivosť o rodičov popri zamestnaní a často aj popri malých deťoch. Od 1. apríla 2026 sa rozšíril nárok na ošetrovné a zjednoduší sa striedanie pri dlhodobej starostlivosti.
Starostlivosť o starnúcich rodičov dnes nie je okrajová téma. Na Slovensku sa čoraz viac ľudí ocitá v situácii, keď po práci pokračujú doma ďalšími povinnosťami. Pomáhajú rodičom s liekmi, dopravou k lekárom, hygienou, varením či vybavovaním úradov. Popri tom v mnohých prípadoch vychovávajú aj vlastné deti.
V prieskumoch sa uvádza, že ľudia vo vekovej skupine od 50 do 64 rokov patria medzi hlavné skupiny poskytujúce pravidelnú starostlivosť o starších, chorých alebo nevládnych blízkych.
Starostlivosť o odkázaných blízkych je na Slovensku vo veľkej miere neformálna a stojí najmä na rodinách. Len menšia časť je zabezpečená formálne cez služby poskytované štátom či súkromníkmi.
Výsledkom je tak tlak na čas, energiu aj rodinné financie a časté rozhodovanie, či sa dá popri starostlivosti udržať práca na plný úväzok.
Dlhodobá starostlivosť je u nás kapacitne aj personálne poddimenzovaná. Podľa portálov Euro Carers a OECD máme nízky počet pracovníkov dlhodobej starostlivosti v prepočte na seniorov a zároveň sa rozšíril fenomén odchodu opatrovateliek za vyššími mzdami do zahraničia.
Popri tom rastie aj počet ľudí, ktorí sa snažia situáciu riešiť doma a pomocou príspevku na opatrovanie. Ten poberá približne 75-tisíc ľudí, pričom výrazná časť je v produktívnom veku.
Štát takýmto ľuďom ponúka kombináciu pracovného voľna, nemocenských dávok, príspevkov a sociálnych služieb, no systém má limity a veľká časť starostlivosti zostáva na rodinách.
Od 1. januára 2026 sa v Zákonníku práce rozšírili možnosti čerpať voľno pri sprevádzaní rodinného príslušníka na vyšetrenie alebo ošetrenie.
Pri sprevádzaní rodinného príslušníka ostáva všeobecný limit najviac sedem dní ročne, no novela pridala ďalších najviac sedem dní pri sprevádzaní dieťaťa do 15 rokov.
V praxi je to dôležité pri kontrolách, vyšetreniach či akútnych návštevách, no nerieši to situácie, keď rodič potrebuje intenzívnu starostlivosť celé týždne alebo mesiace.
Zamestnanci majú aj právo na ošetrovné z nemocenského poistenia. Ošetrovné je dávka pre nemocensky poistených, keď človek musí osobne a celodenne ošetrovať alebo sa starať o oprávnenú osobu. Krátkodobé ošetrovné sa vypláca maximálne 14 dní. Dlhodobé ošetrovné pri vážnejšej situácii môže pokryť až 90 dní.
„Ošetrovné sa poskytuje poistencovi počas osobného a celodenného ošetrovania osoby alebo osobnej a celodennej starostlivosti o dieťa do dovŕšenia jedenásteho roku veku, alebo do dovŕšenia osemnásteho roku veku, ak ide o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom,“ uviedol pre TVNOVINY.sk hovorca Sociálnej poisťovne Martin Kontúr.
Dodal, že ošetrovné môžu poberať tí, ktorí sa starajú o:
Na to, aby človek získal nárok na ošetrovné, potrebuje potvrdenie príslušného lekára o tom, či zdravotný stav ošetrovanej osoby nevyhnutne vyžaduje ošetrovanie inou fyzickou osobou alebo toto ošetrovanie vyžaduje z dôvodu potreby poskytovania osobnej starostlivosti v prirodzenom prostredí osoby.
Nárok na ošetrovné má zamestnanec, nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba, dobrovoľne nemocensky poistená osoba a fyzická osoba, ktorej vznikla potreba osobného a celodenného ošetrovania alebo osobnej a celodennej starostlivosti po zániku nemocenského poistenia v ochrannej lehote.
Dávka však typicky nahrádza len časť príjmu, a preto je často skôr preklenovacím riešením než stabilnou oporou. Kľúčové je aj to, že za tie isté dni sa ošetrovné vypláca len jednej osobe, takže rodina musí plánovať, kto a kedy zostane doma.
Ďalšou možnosťou, ktorú môžu ľudia využiť, je peňažný príspevok na opatrovanie, ktorý prichádza do úvahy pri ťažkom zdravotnom stave a vyššom stupni odkázanosti. Pohybuje sa vo výške 663,50 eura mesačne pri jednej opatrovanej osobe a 882,50 eura pri dvoch.
Zároveň však ide o režim s konkrétnymi podmienkami, vrátane príjmového limitu na strane opatrovateľa a obmedzení v kombinovaní s inými formami podpory.
Ak opatrovateľ popri starostlivosti pracuje, jeho príjem zo zamestnania nesmie presiahnuť zákonný limit a práca nesmie byť v rozpore s rozsahom opatrovania.
Pre rodiny to v praxi znamená, že príspevok môže pomôcť, ale nie je automatický, vyžaduje posúdenie odkázanosti a často nevykompenzuje skutočný rozsah práce a výpadkov príjmu.
„Od roku 2027 bude môcť dostávať príspevok na pomoc pri odkázanosti priamo odkázaná osoba. Využiť ho môže na neformálnu starostlivosť poskytovanú príbuznými v domácom prostredí alebo na formálnu v rámci ambulantnej a terénnej služby inými pracovníkmi,“ uviedlo pre TVNOVINY.sk ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny.
Ľudia môžu využiť aj sociálne služby, napríklad terénnu opatrovateľskú službu, denné stacionáre či pobytové zariadenia. Ich výhodou je odborné zázemie a odľahčenie rodiny, no limitom bývajú kapacity, dostupnosť v regióne a financovanie.
Aj preto mnoho rodín rieši problémy kombináciou využívania týchto služieb a opatery doma, čo vedie k vyčerpaniu, konfliktom v rodine a k tlaku na znižovanie pracovného úväzku.
Najväčšou slabinou systému je, že jednotlivé nástroje sú nastavené skôr na krátkodobé situácie alebo na veľmi vysokú odkázanosť, no menej na dlhú strednú fázu, keď rodič ešte nie je v najťažšom stave, ale bez pravidelnej pomoci už nedokáže fungovať.
Ošetrovné je časovo ohraničené a príjmová náhrada je len čiastočná. Príspevok na opatrovanie si vyžaduje posudkový proces a pri práci opatrovateľa naráža na príjmové limity.
„Z nášho pohľadu by bolo možné diskutovať o prehodnotení vekovej hranice detí, pri ktorej majú ešte poistenci nárok na ošetrovné z dôvodu starostlivosti o takéto deti (nariadenie karanténneho opatrovania dieťaťu, uzatvorenie školy, ktorú dieťa navštevuje alebo ochorenie osoby, ktorá sa inak o dieťa stará). V súčasnosti je táto hranica nastavená spravidla na dovŕšenie 11. roku veku dieťaťa. Riešenie si však vyžaduje medzirezortnú kooperáciu,“ povedal Kontúr.
Sociálne služby zas nemusia byť dostupné v rozsahu, ktorý rodina potrebuje. V praxi tak vzniká tlak na neformálne riešenia, často na úkor kariéry, psychického zdravia a niekedy aj stability rodinného rozpočtu.
Od 1. apríla 2026 prichádza zmena, ktorá sa dotkne najmä ošetrovného. Rozšíri sa okruh oprávnených osôb, pri ktorých môže poistenec žiadať ošetrovné, čo je dôležité najmä pre zložené rodiny, nevlastné väzby alebo domácnosti, kde sa o rodiča stará aj partner. To platí pre krátkodobé aj dlhodobé ošetrovné.
„Čo sa týka hmotnoprávnych podmienok nároku na ošetrovné, rozširuje sa okruh ošetrovaných o nevlastných rodičov. Veľké zmeny, čo sa týka počtu vyplatených dávok, však v súvislosti s touto právnou úpravou neočakávame,“ poznamenal Kontúr.
Zároveň sa má zjednodušiť striedanie pri dlhodobom ošetrovaní, aby sa rodina mohla realistickejšie vystriedať bez zbytočnej administratívnej záťaže.
„Po 30 dňoch sa budú môcť vystriedať prostredníctvom elektronického formulára bez návštevy lekára,“ priblížilo ministerstvo.
Tieto zmeny zabezpečia, že viac domácností bude spĺňať podmienky nároku a pri 90-dňovej starostlivosti bude praktickejšie rozdeliť bremeno medzi súrodencov či blízkych.
Zároveň však zostáva realita, že ošetrovné je dočasné a nehradí plnú mzdu, takže pri dlhodobej odkázanosti bude väčšina rodín stále potrebovať kombinovať viac nástrojov naraz.
Viac sa o zmenách dozviete v reportáži:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
