Rusko v prvých dvoch marcových týždňoch citeľne zvýšilo príjmy z predaja ropy, plynu aj uhlia. Po spoločných americko-izraelských úderoch na Irán a po rozšírení bojov na Blízkom východe prudko zdražela ropa a Moskva z toho začala ťažiť.
Podľa údajov Centra pre výskum energetiky a čistého ovzdušia získalo Rusko od 1. do 15. marca z vývozu fosílnych palív 7,7 miliardy eur. V prepočte to predstavuje asi 513 miliónov eur denne. Samotný export ropy mu denne prinášal približne 372 miliónov eur, čo bolo asi o 14 percent viac než vo februári, píše Euronews.
Ceny na svetových trhoch vyskočili po 28. februári, keď sa začali údery na Irán. Ropa Brent sa vo štvrtok obchodovala nad hranicou 119 dolárov za barel. Vyššie ceny tak pomáhajú veľkým exportérom, medzi ktorých patrí aj Rusko.
Moskve nahrala aj americká výnimka zo sankcií. Ministerstvo financií USA minulý týždeň povolilo na 30 dní nákup ruskej ropy, ktorá už bola na mori.
Washington zároveň dočasne uvoľnil pravidlá aj pre Indiu, ktorá mohla nakupovať ruskú ropu a ropné produkty prepravované po mori. Minister financií Scott Bessent uviedol, že išlo o obmedzené a krátkodobé opatrenie, ktoré malo stabilizovať svetový trh s energiami a držať ceny nižšie.
Analytici však upozorňujú, že aj dočasná úľava môže spolu s rastom cien ďalej zväčšovať ruské príjmy. Dôležitú úlohu pritom zohrávajú India a Čína, ktoré sa podľa dát podieľajú približne na troch štvrtinách ruských ropných príjmov.
Samotná India nakúpila medzi 1. a 15. marcom ruské fosílne palivá za približne 1,3 miliardy eur. To vychádza na asi 89 miliónov eur denne, kým vo februári to bolo okolo 60 miliónov denne.
Obchod s Indiou môže Moskve pomáhať ešte výraznejšie. Reuters informuje, že Irak síce vo februári dočasne predbehol Rusko ako najväčšieho dodávateľa ropy do Indie, no v marci sa ruské dodávky podľa analytikov znovu zotavili.
Dovoz ruskej ropy do Indie sa mal po uvoľnení amerických sankcií a po výpadkoch trás cez Hormuz zvýšiť na 1,8 až 2,2 milióna barelov denne.
Rozhodnutie USA zároveň otvorilo spor medzi Washingtonom a európskymi spojencami. Predstavitelia Európskej únie dlhodobo tvrdia, že tlak na Moskvu nesmie poľaviť ani v čase, keď rast cien energií zvyšuje riziko ďalšej krízy.
Za zachovanie tvrdých sankcií sa vyslovili predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová, nemecký kancelár Friedrich Merz aj francúzsky prezident Emmanuel Macron.
Výnimkou zostal maďarský premiér Viktor Orbán, ktorý vyzval na pozastavenie sankcií na ruské energetické suroviny. Argumentoval tým, že Európa čelí prudkému rastu cien. Podľa think tanku Transport and Environment by sa ceny benzínu mohli vrátiť na úroveň z roku 2022, keď ruská invázia na Ukrajinu rozkolísala svetové trhy.
Európa sa od roku 2022 snaží obmedziť závislosť od ruskej ropy, plynu a uhlia. Úplne ju však neodstránila. Európska únia stále nakupuje ruské fosílne palivá v hodnote približne 50 miliónov eur denne.
Ide najmä o plyn dodávaný potrubiami, na ktorý sa sankcie nevzťahujú. Oproti roku 2021 je to však citeľný pokles. Vtedy Rusko pokrývalo 45 percent dovozu plynu do EÚ a 27 percent dovozu ropy.
Pozrite si aj reportáž o kríze s ropou:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
