Spojené arabské emiráty opúšťajú ropný kartel OPEC, čo môže v budúcnosti priniesť nižšie ceny palív.
Spojené arabské emiráty (SAE) v utorok (28. apríla) avizovali rozhodnutie, že vystúpia z Organizácie krajín vyvážajúcich ropu (OPEC). Tento krok nadobudne účinnosť 1. mája, pričom takisto opustia alianciu OPEC+.
Obe organizácie fungujú prakticky ako ropný kartel, ktorý ovplyvňuje ťažbu ropy a tým pádom aj jej cenu. Manipuláciou s produkciou ropy tak môže tlačiť ceny tejto komodity nahor alebo naopak nadol.
Analytik Marek Malina vo vysielaní TN live vysvetlil, ako odchod Spojených arabských emirátov ovplyvní samotný kartel, ale aj ceny ropy.
„Odchod tak dôležitého producenta ropy, akým sú Spojené arabské emiráty, výrazne zníži vplyv ropného kartelu OPEC na svetové ceny ropy. Po Saudskej Arábii, ktorá je de facto lídrom kartelu, boli práve Emiráty najvplyvnejším členom. Nielenže mali vysokú produkciu, ale najmä disponovali významnou voľnou produkčnou kapacitou,“ vysvetlil analytik.
Práve táto voľná kapacita umožňovala OPEC-u ovplyvňovať ceny na trhu a reagovať na šoky.
„S odchodom Emirátov tak OPEC stráca svoje eso v rukáve, pretože Saudská Arábia a Emiráty spolu kontrolujú väčšinu celkovej svetovej voľnej kapacity – viac ako 4 milióny barelov denne. To ich robilo obzvlášť vplyvnými v obdobiach krízy,“ uviedol expert.
Okrem týchto dvoch krajín sú členmi aj Alžírsko, Angola, Irak, Irán, Kuvajt, Líbya, Nigéria, Kongo, Rovníková Guinea, Gabon a Venezuela. V minulosti k členom patrili aj Indonézia či Katar.
Spoločne tieto krajiny kontrolujú až dve tretiny svetových zásob ropy. Uvoľnenie týchto zásob v budúcnosti môže mať pozitívny vplyv na ceny ropy, no môže sa to stať až po uvoľnení Hormuzského prielivu.
„Aktuálne odchod Emirátov na ceny ropy nebude mať vplyv, ale do budúcna môže ísť o pozitívnu správu. Emiráty nesúhlasili s rokmi trvajúcim znižovaním produkcie, ktoré presadzovala Saudská Arábia v snahe udržať vyššie ceny ropy, obzvlášť keď videli, že ďalší členovia kartelu, ako Irak a Rusko, pravidelne svoje výrobné kvóty prekračujú,“ vysvetľuje analytik.
Uvádza, že v budúcnosti, keď sa konflikt medzi Spojenými štátmi a Iránom skončí a otvorí sa Hormuzský prieliv, Emiráty sa budú snažiť vyťažiť čo najviac ropy.
„Tým, že sa zvýši produkcia, zvýši sa aj ponuka a klesnú ceny. Inými slovami, to, že Emiráty odchádzajú z ropného kartelu, môže byť pozitívna správa pre každého, kto tankuje, pretože by to mohlo viesť k nižším cenám benzínu a nafty,“ predpovedá analytik.
Aj keby sa konflikt na Blízkom východe vyriešil v nasledujúcich týždňoch, trvalo by istý čas, kým by zvýšená produkcia Spojených arabských emirátov bola citeľná na trhu. Cez tento kľúčový bod prechádza približne 20 % svetovej produkcie ropy.
„Ak by sa prieliv podarilo uvoľniť v priebehu najbližších týždňov, tak možno v horizonte pol roka budeme môcť vidieť veľmi jasný efekt toho, že ponuka na ropnom trhu sa zvýši a tým výraznejšie klesnú ceny ropy aj palív. Momentálne, keď prieliv zostáva zatvorený, nemožno vidieť žiadne benefity z navýšenia produkcie v Emirátoch,“ hovorí.
Analytik zároveň poukazuje na to, že pokiaľ sa prieliv neotvorí, môže nás čakať ďalšie zdražovanie. Ceny pohonných hmôt v Európe totiž neovplyvňuje iba nedostatok ropy, ale aj to, že európske rafinérie nečelia dostatočnej konkurencii, a preto si zvyšujú marže.
„Existuje predpoklad, že pokiaľ bude Hormuzský prieliv naďalej uzavretý a rafinérske kapacity budú pod tlakom, ceny sa budú, bohužiaľ, ďalej zvyšovať. Opačný scenár – zlacňovanie – môže nastať až vtedy, keď sa ponuka vyrovná dopytu,“ uzatvára analytik.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
