Chlieb rozhodne nepatrí na zoznam nevhodných pokrmov.
Ak by sme to rozpočítali, vlani zjedol každý Slovák vyše 26 kilogramov chleba. Za posledných päť rokov klesla spotreba viac ako o štvrtinu. Medziročne o desať percent.
Čo však mierne medziročne stúplo, je cena chleba a pečiva, a to o necelé percento. Čo bude ďalej? Pekári očakávajú ďalšie zdražovanie. Od januára sa im totiž náklady ešte zvýšia.
Mení sa aj správanie spotrebiteľov. Podľa Slavomíra Moravčíka z liptovských pekární síce kupujeme menší chlieb, ale za to viac kusov.
„Ak sa v minulosti kupoval 1,5-kilogramový alebo kilogramový chlebík, teraz sa zákazníci orientujú na 800- až 900-gramovové chleby. Len sa spotrebiteľ preorientoval na nižšiu gramáž,“ tvrdí riaditeľ pekárne a cukrárne Včela.
Slováci majú k chlebu stále silný vzťah, hoci si ho občas spájajú so stereotypmi.
„Čo prekvapí veľa ľudí, tak obyčajný biely chleba, jeden krajec má už nejakých päť gramov bielkovín a dva gramy vlákniny,“ hovorí výživová poradkyňa Lenka Orlovská.
Nutričná poradkyňa pritom počúva od klientov, že si chlieb spájajú s nezdravým životným štýlom. Zlú povesť má aj pri chudnutí. Odborníci by ho však určite neodpisovali.
„Chlieb v žiadnom prípade nie je zlý. Chleba je v podstate jeden zo základných zdrojov komplexných sacharidov, zo základných zdrojov energie. Pre nás má nejaké mikroživiny,“ vysvetľuje.
Potraviny by nedelila na dobré a zlé. Dôležité je, v akých dávkach ich prijímame. U niektorých platí fráza - chlieb náš každodenný.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
