Záujem bánk o pokročilú umelú inteligenciu je obrovský.
Bude to taká revolúcia ako rozmach bankových aplikácií po rozšírení smart mobilov. Tentoraz s umelou inteligenciou (AI) v hlavnej úlohe.
Banky vo veľkom nakupujú a zavádzajú inteligentné systémy. Chcú spoznať naše zvyky a odhadnúť naše budúce potreby.
Dnes v mestách zaparkujeme, v mobilnej aplikácii alebo v automate zaplatíme kartou parkovné a banka naše peniaze pošle parkovacej spoločnosti.
Umelá inteligencia to čoskoro zjednoduší. Bude stačiť zaparkovať a peniaze z účtu odídu samy tam, kam majú.
„Ak budem v aute a niekde zaparkujem, automaticky mi realizuje platbu a vyhodnotí, či je to moje zvyčajné alebo nezvyčajné konanie. Ak je nezvyčajné, upozorní ma na to,“ vysvetľuje expert na AI vo finančníctve Martin Chripko.
Vývojári zdokonaľujú umelú inteligenciu a urobili ju prediktívnou. Inými slovami, naučili inteligentné bankové systémy skúmať naše správanie a vyhodnocovať naše úmysly.
Nezostane len pri platení parkovného. Na základe našich zvykov budú banky vedieť, čo asi chceme kupovať a ponúknu sporenia, úvery a hypotéky na mieru.
„Ak budem potrebovať úver, tak bude taký, ktorý je pre mňa, s ohľadom na moje zvyklosti a aký život žijem. Budúcnosť toho je, že nemá to byť produkt, ktorý je pre 10-20 percent klientov, ale priamo pre moju životnú situáciu a potreby,“ dodal Chripko.
Záujem bánk o pokročilú umelú inteligenciu je obrovský. Či sa nám to páči alebo nie, AI už začala prenikať do riadenia našich osobných financií.
Na Slovensku je dokonca v predaji aj investičný fond, ktorý nespravujú ľudia, ale AI. Polovicu majetkov klientov investuje do dlhopisov, druhú polovicu do akcií. Zaujímavé je, že vykazuje vyššie zhodnotenie, ako podobný fond riadený ľuďmi.
Vývoj inteligentných bankových systémov je podľa expertov ďalším stupňom v prepájaní financií s technológiami.
Začalo sa to asi pred 15 rokmi, služby bankových pobočiek a internetového bankovníctva vtedy prevzali aplikácie v mobiloch s dotykovým ovládaním.
„V priebehu troch rokov sa AI začne využívať tak, že to budeme cítiť viac na úsporách, na efektivite a na presnosti,“ uviedol šéf skupiny Asseco International Jozef Klein.
Otázna je hranica, pri ktorej si ľudstvo začne klásť otázku „neodovzdávame umelej inteligencii už priveľa dát o sebe a o svojich blízkych?“
„Európa je citlivá na svoje súkromie. My, Európania, sme ochotní odovzdávať svoje dáta do rôznych sociálnych sietí, kde sa toho nebojíme, ale keď príde na to, že ich máme odovzdať dôveryhodnej finančnej inštitúcii, tam sme veľmi váhaví a aj chránení,“ konštatoval Chripko.
Nastaviť hranice umelej inteligencii sa snažia politici na celom svete. Regulácia bude vyzerať inak v komunistickej Číne, inak v Spojených štátoch a inak u nás v Európskej únii.
Prvé zákazy už umelá inteligencia dostala. Takzvanými neakceptovateľnými rizikami AI v Európe sú manipulácia podvedomia ľudí alebo špecifických zraniteľných skupín (zakázané sú napríklad hračky aktivované hlasom, ktoré u detí podnecujú nebezpečné správanie).
Stopku má sociálne inžinierstvo. AI má v Európe zakázané triediť ľudí na základe ich socioekonomického postavenia či biometrickej identifikácie, napríklad rasy.
Európa zakázala umelej inteligencii biometrickú identifikáciu v reálnom čase a na diaľku, ako napríklad rozpoznávanie tvárí vo verejných priestoroch. Z tohto zákazu majú výnimku AI technológie využívané políciou či pri ochrane hraníc a letísk.
Ako vysoko riziková, no povolená, je podľa európskej legislatívy umelá inteligencia v kritickej infraštruktúre, napríklad v elektrárňach, ale aj vo vzdelávaní, v migračnej politike či pri presadzovaní práva.
Tieto vysoko rizikové AI systémy sú pod drobnohľadom úradov a bezpečnostných agentúr.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
