Nežná revolúcia nezmenila iba politické smerovanie našej krajiny, ale aj to ekonomické.
Životná úroveň sa podľa analýzy investičnej platformy Portu od Nežnej revolúcie 17. novembra 1989 zlepšila. Na väčšinu tovarov pracujeme menej, ponuka je väčšia a dožívame sa vyššieho veku.
Výsledky analýzy podľa Portu vyvracajú porekadlo „Za socializmu sa žilo lepšie“.
„Keď v roku 2001 v prieskume Inštitútu pre verejné otázky až 61,9 percent respondentov tvrdilo, že za socializmu sa žilo lepšie, mali sčasti pravdu. Dnes to už ani zďaleka neplatí, i keď niektoré prieskumy ukazujú podobné výsledky,“ uviedol analytik online investičnej platformy Portu Marek Malina.
Dodal, že podľa analytikov Národnej banky Slovenska reálna úroveň priemernej mzdy dosiahla predrevolučnú hodnotu v roku 2006, priemernému dôchodku to trvalo do roku 2009. Nič sa na tom nezmenilo ani počas nadchádzajúcich kríz.
Analýza sa zamerala na prepočty socialistických a dnešných cien v porovnaní s priemernou mzdou v roku 1989 a dnes.
Vyplýva z nich, že aktuálne z bežných tovarov pracujeme dlhšie iba na chlieb – v priemere 15 minút, pri priemernej mzde 1 654 eur. V roku 1989 to bolo iba deväť minút pri mzde 3 090 Kčs. Čas práce ostal pri litri plnotučného mlieka nezmenený, vtedy aj dnes naňho musíme pracovať šesť minút.
Zvyšné produkty, ktoré využívame bežne, zlacneli. Najväčší rozdiel analýza zaznamenala pri elektronike. V roku 1989 sa na farebný televízor muselo pracovať viac ako štyri mesiace, dnes je to iba 6,3 pracovného osemhodinového dňa.
„Obrovský rozdiel nie je iba v reálnych cenách tovarov, ale aj vo výbere, ktorý dnes spotrebitelia majú. Kým niekedy boli odkázaní na niekoľko produktov, pričom tie kvalitnejšie našli iba v Tuzexe, dnes majú na výber z desiatok či stoviek možností,“ upozornil Malina.
To platí ako pri elektronike, tak aj pri druhoch potravín.
„Štatistický úrad SR pri 30. výročí Novembra 1989 poukázal napríklad na to, že kým pred Nežnou revolúciou sa v štatistikách sledoval len jeden typ auta, po 30 rokoch to bolo 35 modelov. To platí aj dnes,“ poznamenal analytik.
Socialistická ekonomika bola podľa neho nedostatkovou ekonomikou. Dodal, že ak by prežila do dnešných dní, s vysokou pravdepodobnosťou by sa na jej výkonnosti nič zásadné nezmenilo.
Analýza pripúšťa, že životná úroveň sa nedá merať iba tým, koľko tovarov a služieb si dokážeme kúpiť za jednu výplatu.
Patrí do nej aj vyššia miera osobnej slobody, možnosti cestovať aj možnosť zdravšieho životného štýlu, z čoho vyplýva, že sa dožívame vyššieho veku.
Stredná dĺžka života pri narodení dosiahla podľa Štatistického úradu SR v roku 2024 takmer 78,5 roka – 75 rokov u mužov a takmer 82 u žien. V roku 1989 to bolo 71,2 roka v priemere, u žien 75,4 roka, u mužov necelých 67.
Znížil sa počet prípadov dojčenskej úmrtnosti a na dlhovekosti sa podpísalo aj menšie znečisťovanie životného ovzdušia. To však otvorilo otázku života na dôchodku a finančného zabezpečenia penzie.
„Podobných príkladov, ktoré svedčia o náraste životnej úrovne, sa dá nájsť viacero. Presvedčenie, že za socializmu sa žilo lepšie, tak môžeme pripísať hlavne emóciám. V ostatnom čase spoločnosť zažila viacero kríz, dnes čelí konsolidácii, ktorá pozostáva zo značnej miery zo zvyšovania životných nákladov. Zväčšili sa aj príjmové rozdiely,“ pripomenul Malina.
Rozdiely sú podľa neho viac viditeľné. Dodal, že úlohou štátu by malo byť zvyšovanie vzdelanostnej úrovne svojich občanov, a to vrátane finančnej gramotnosti
„Vo svete širokých možností sa totiž môžu cítiť stratení a nostalgicky spomínať na doby, keď bol svet jednoduchší a všetkým sa darilo približne rovnako zle,“ uzavrel Malina.
Napriek tomu v dnešných dňoch sledujeme prudký nárast cien potravín. Viac sa dozviete v rozhovore zo štúdia TN live:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
