Vleklé ťažkosti so zraneniami ho prinútili rozlúčiť sa s národným tímom, ako jeho zdravotný stav vyzerá dnes? Aká je šanca, že v Slovane predĺži kontrakt, ktorý končí už v lete? Juraj Kucka má tiež smelé plány s Prievidzou a podľa slov otca Júliusa na stole i ponuku zo šiestoligovej Lovče. „On rád zavádza, netreba veriť úplne všetkému,“ smeje sa 112-násobný slovenský reprezentant.
V nedeľu nastúpil na svoj prvý súťažný zápas v roku 2025 a na Tehelnom poli rovno šampanským pokrstil svoj tretí majstrovský titul.
Opora „belasých“ ešte predtým deviatimi exkluzívnymi odpoveďami pre TVNOVINY.sk objasnila všetky aktuálne otázky.
V septembri ste podstúpil artroskopiu menisku, bojovali aj so stehenným svalom a počas zimnej prípravy sa opäť ozvalo koleno. Ako sa momentálne cítite, aký je váš zdravotný stav?
Moje smolné obdobie nanešťastie pokračuje ďalej. Po artroskopii druhého kolena som už bol okej, ale o mesiac neskôr ma odstavila zase únavová zlomenina stehennej kosti, s ktorou sa trápim doteraz.
Je to divné, no akosi neviem dopomôcť tomu, aby som sa cítil lepšie. Telo zrejme potrebuje čas a musí sa uzdraviť samé. Paradoxne, keď trénujem, všetko je v poriadku, no potom, mimo ihriska, napríklad ráno alebo poobede, akonáhle nie som zahriaty, koleno robí značné problémy. Aj pri chôdzi po schodoch.
Takže vám je i zranenému lepšie na trávniku ako doma.
(Smiech) Je to zvláštne, ale áno, ako hovoríte. Keď sa poriadne rozcvičím, v pohode zvládnem odmakať celý tréning, no len čo skončíme, bolesť sa vráti.
Súčasný kontrakt v Slovane vám vyprší na konci júna. Keby ste to mali vyjadriť percentuálne, na koľko je reálne, že ho v lete predĺžite?
Ťažko povedať, pretože naozaj netuším, ako sa budem cítiť. S klubom sme sa o tom zatiaľ ešte nerozprávali. Tak dajme, že 50 na 50.
Na stole máte podľa slov vášho otca i ponuku zo šiestoligovej Lovče. Uvidíme vás niekedy v amatérskom futbale?
Možné je čokoľvek, ale môj otec rád rozpráva takéto „vtípky“, trochu zavádzajúce veci, takže netreba veriť úplne všetkému, čo povie. (smiech)
Keď sme pritom, váš exreprezentačný kolega Dávid Hancko sa stal majiteľom Prievidze, vy klubu pomáhate takisto a do budúcna sa plánujete angažovať ešte väčšmi. Máme očakávať podobný scenár, aký v Anlicku píše herec Ryan Reynolds s Wrexhamom?
Bodaj by. Prievidza si to jednoznačne zaslúži. Hoci tam nežijem, neviem to teda zhodnotiť až tak, ako domáci, no jednoducho cítim, že futbal tamojším obyvateľom chýba. Iné športy v meste fungujú, dokážu prilákať ľudí, no futbal stále iba chytá druhý dych. V klube nás je viacero, čo sa snažíme pomáhať, ja som začal pred vyše rokom.
Ak raz bude treba, napríklad pôjde o postup, ste pripravený obliecť si dres Baníka?
(Smiech) Bolo by to pekné, nikdy som netajil, že by som si za Prievidzu ešte veľmi rád zahral. Ale to je otázka budúcnosti. Uvidíme.
Nikdy si už však neoblečiete iný dres – reprezentačný. Koho v národnom tíme vidíte ako svojho nástupcu?
No počkať, ja stále dúfam, že sa mi v národnom mužstve ešte naskytne príležitosť – naskočiť za starých pánov. (smiech)
A môj nástupca? Šikovných chalanov je v kádri viacero. Matúš Bero má podobný štýl ako ja, vie zabrať, a to sa mi na ňom veľmi páčilo už keď sme spolu hrali v Trabzonspore, takže by ním mohol byť práve on. Fandím však každému jednému, nech sa im darí a nech nás, divákov, robia šťastnými.
Zostane vašou najsilnejšou spomienkou na reprezentáciu práve zápas, v ktorom ste prvý raz nastúpili v základe? Dúfam, že si pamätáte, kedy to bolo.
Pamätám, samozrejme – proti Talianom na MS v Afrike. Za šestnásť rokov som toho v repre „preskákal“ strašne veľa, no tento duel rozhodne patrí k najkrajším zážitkom vôbec.
A čo triumf nad majstrami Európy Španielmi – myslíte, že Ikera Casillasa z vašej bomby ešte stále štípu ruky?
(Smiech) Práveže, on sa vtedy lopty veľmi nedotkol, trošku neodhadol smer, tak to hádam až tak nebolelo.
Slovan Bratislava získal siedmy majstrovský titul v rade:
Sledujte všetky zápasy Niké ligy na Voyo
