Skoky na lyžiach získali v uplynulých týždňoch na Slovensku nevídaný mediálny priestor zásluhou dvoch súrodencov, ktorí sa už v tínedžerskom veku spolu kvalifikovali na olympiádu. Starší z dvojice tým korunoval neskutočný progres, ktorý sa mu za uplynulý rok vydaril a ako nám v rozhovore naznačil, všetko je to iba začiatok.
S menom Hektor Kapustík sa v posledných týždňoch zoznámila celá krajina. Prvý Slovák po 21 rokoch, ktorému sa podarilo bodovať vo Svetovom pohári skokanov na lyžiach, už dorazil do dejiska Zimných olympijských hier v Taliansku, kde bude v pondelok 9. a v sobotu 14. februára reprezentovať v kombinéze s dvojkrížom.
Kvalifikovať na toto vrcholné podujatie sa mu podarilo iba v osemnástich rokoch, pričom ho po ceste nezastavili ani dve zlomené ruky či maturitný ročník. Obrovský výkonnostný progres v lete ho katapultoval nahor v rebríčkoch a pod piatimi kruhmi účinkuje aj po boku svojej sestry Kiry.
Čo stojí za jeho zlepšením v tejto sezóne nám skokanský talent vysvetlil v exkluzívnom rozhovore tesne pred svojou veľkou premiérou, pričom prezradil aj, čo sa balí na olympiádu, prečo naňho raz v posilňovni pozerali ako na blázna či aký je to pocit lietať.
Váš otec a manažér Adrián často pre médiá spomína, že ste v detstve skúsili nespočetne veľa športov. Trúfate si ich vymenovať?
To by sme tu boli dlho. Bolo ich veľa, od zjazdu na bicykli až po skimboard. Hlavné, ktoré som robil dlhodobo aj s trénermi, však boli dva. Už niekde medzi škôlkou a základnou školou som začal hrať futbal za Badín a taktiež hneď ako som vedel chodiť, tak som začal s lyžovaním.
Odkedy som vedel zísť Králiky, začal som na lyžiach trocha blbosti skúšať, čo mi asi aj zostalo dodnes. Viem napríklad spraviť salto na lyžiach. Keď som však mal päť rokov, otec prišiel s tým, že keď ma baví vystrájať, nech idem skúsiť skoky. Hneď som si to zamiloval a už som pritom zostal.
Prišli potom v ďalších rokoch momenty, keď tam boli pochyby, či ste si vybrali správne?
Boli aj také momenty. Obdobia, keď sa mi nedarilo, či už na Slovensku alebo v zahraničí. Stávalo sa, že som v pretekoch nevedel zopakovať čo sa podarilo v tréningu a bol som z toho smutný či sklamaný. Rozmýšľal som aj, či ešte nevymením športy, ale napokon vždy zvíťazila tá láska k lietaniu.
Ako by ste popísali pocit počas letu na lyžiach niekomu, kto nikdy neskákal?
Je to klišé, ale je to skrátka neopísateľný pocit. Netuším k čomu by som to prirovnal, čo zažíva bežný človek. Tesne po odraze, keď sa odrazím k letu, tak je to možno podobný pocit ako keď sa odlepí lietadlo od zeme, akurát s množstvom adrenalínu a bez toho tlaku v ušiach. Podobne pri dopade. Tam sa to podobá aj vizuálne pretože rovnako ako lietadlo najskôr pristane na zadné kolesá, tak aj mi najskôr pristaneme pätami lyží. Tá prostredná, letová fáza je však niečo, čo sa nedá k ničomu prirovnať.
Aké myšlienky máte väčšinou pred odrazom, keď sa rútite dole mostíkom?
Ono keď sa rútite dole po ľade rýchlosťou 120 km/h, tam nie je veľmi priestor rozmýšľať, pretože sa strašne rýchlo približujeme k odrazovému stolu, teda k tej hrane, resp. ku koncu nájazdu. Vtedy naozaj žijete v prítomnom okamihu. Asi by ani nebolo bezpečné sa vtedy skúšať zamýšľať nad inými vecami a nesústrediť sa.
V roku 2021 ste si na sústredení v Slovinsku zlomili obe ruky. O osem týždňov neskôr ste už znova skákali. Ako sa to podarilo?
Ešte s niekoľkými chalanmi sme robili hlúposti pri hraní basketbalu a keď som raz vyskočil a zavesil sa na kôš, nohy sa mi vyšvihli vysoko, šmykol som sa a padol na chrbát. Dopad som stlmil rukami a obe si zlomil. Cestu do nemocnice si pamätám úplne presne. Viezol ma otec, lebo sanitka by trvala dlhšie a ledva sme prišli, no a ako vo filme nám už bežala naproti sestrička. Rovno ma zobrali na operáciu.
Rekonvalescencia následne prebehla naozaj rýchlo. Aby sa to rýchlejšie zrástlo, Slovinci mi tam dali aj nejaké železné klince čo mi dokonca trčali z rúk, dva na pravú a jeden na ľavú. Doma v Banskej Bystrici mi to potom chceli skontrolovať a ani nie po týždni dali tú sadru dole, čo podľa mňa ešte trochu oddialilo návrat. Potom som ale okamžite začal s posilňovňou a podarilo sa mi zotaviť veľmi rýchlo.
Museli to byť zaujímavé pohľady, keď ste prišli do posilňovne s dvomi sadrami...
Keď som tam prišiel prvýkrát, trochu na mňa veru pozerali ako na blázna a pýtali sa, že čo sa stalo a čo tam vlastne robím.
O dva roky neskôr, ako pätnásťročný, ste už debutovali v Kontinentálnom pohári a hneď v ďalšej sezóne aj vo Svetovom. Ako takého mladíka prijali elitní skokani do kolektívu?
Spočiatku, keď som bol mladý, tak nič špeciálne, až tak si ma nevšímali. S prvými zaujímavými výsledkami vo FIS Cupe, čo je kvázi tretia liga a v Kontinentálnom pohári, čo je druhá liga, sa to však postupne rozbehlo a s každým pretekom som sa poznal s viac skokanmi.
Medzi profíkmi panuje príjemná atmosféra, dajú sa tam nadviazať pekné kamarátstva. Neviem ani o tom, že by sa tam niekto s niekým hádal.
S ktorými chalanmi ste si najviac sadli vy?
Už od detských majstrovstiev sveta v roku 2019 sme dobrí kamaráti s Estóncom Kaimarom Vagulom. Pri ňom je zaujímavé, že sa narodil v mojom ročníku, ale v rovnaký dátum ako Kira. Keď sa stretneme na pretekoch, vždy sa porozprávame. Fajn sú aj Rumuni, Japonec Nakamura či obaja Turci aj Ukrajinci.
Porozprávam sa aj so Stephanom Embacherom, ktorý momentálne patrí k rakúskej špičke. Na posledných pretekoch vo Willingene bol dobrý sneh a s jedným Francúzom sme sa začali počas rozcvičky guľovať. Skrátka, chcem byť za dobré so všetkými.
Presuňme sa teda k vašej skvelej sezóne. Po tom minulom ročníku vám veľa ľudí neverilo na olympiádu, no prišlo leto a s ním veľké zlepšenie formy. Čo bolo za takým progresom?
Začiatkom leta som začal spolupracovať so slovinským trénerom Bajcom a vyskúšali sme nové veci, ktoré fungovali. Nakoniec sme postupne upravili celý môj skok, ktorý je teraz aj na videách viditeľne úplne iný ako vlani a pomenili sme aj nastavenie lyží či doskok. Mám aj nový materiál, takže bolo tam veľa zmien a evidentne mi prospeli.
V lete ste nazbierali množstvo bodov a vyšvihli sa v rebríčkoch tak vysoko, že olympiáda bola už takmer istá. Oslavovali ste, keď prišla definitíva?
Po lete to bolo blízko, ale potvrdiť sa to muselo ešte v zime. Keď som konečne vedel, že na istotu budem mať miestenku, boli sme už ponorení do sezóny a zatiaľ nebol absolútne čas oslavovať. Najlepšie je, že ani po olympiáde sa to nezmení, lebo Svetový pohár pokračuje až do konca marca a tak to asi oslávime až úplne po sezóne.
V januári ste vo veľkom Svetovom pohári získali prvé slovenské body od Martina Mesíka v roku 2005. Čakali ste, že by sa to mohlo vydariť už v tomto ročníku?
Nebudem klamať, bol to náš cieľ. Makal som kvôli tomu celé leto, v podstate celý svoj život. Je super, že som bol tým Slovákom, ktorý dostal po tak dlhej dobe našu vlajku do druhého kola. Cestou domov zo Zakopaného som potom robil tri rozhovory.
Deň predtým bodovala vo Svetovom pohári Kira ako prvá Slovenka vôbec. Súrodenecká rivalita asi nepustí a keď to dokázala, nebola iná možnosť, iba aby ste ju dobehli?
Presne tak. Keď sa niekomu z nás niečo podarí, tak ten druhý to hneď musí napodobniť alebo prekonať a veľmi nás to posúva vpred. Napríklad v lete sme boli v Zakopanom na sústredení a Kira si skočila nový rekord. Hoci som si spravil týždeň predtým nové maximum, 143 metrov, namotivovala ma a okamžite som sa šplhal na mostík, že aj ja chcem nový rekord. A fakt som skočil o ďalšie tri metre ďalej.
Tak to je dobrá vzájomná spolupráca. Tešili ste sa viac, keď ste sa dozvedeli, že sám pôjdete na olympiádu, alebo keď prišlo potvrdenie, že pôjdete obaja spolu so sestrou?
Tešil som sa aj za seba, ale keď sa to potvrdilo aj pre Kiru, najmä po tom chaose s jej miestenkou, tak bolo nezabudnuteľné tešiť sa spolu.
V posledný víkend pred olympiádou Kira získala historické víťazstvo v pretekoch Kontinentálneho pohára. Môžeme teda očakávať, že aj v tom ju budete chcieť dobehnúť?
Neviem, kedy pôjdem najbližšie pretekať v Kontinentálnom pohári, ale keď sa tam dostanem, aspoň sa o to budem musieť pokúsiť.
Keďže máte stále iba osemnásť rokov, ste aj na strednej škole. Ako sa to kombinuje s prepisovaním histórie slovenských skokov či účasťou na olympiáde?
Už dva roky mám individuálny študentský plán a som škole vďačný, že mi to umožnila. Som teraz v maturitnom ročníku a mám ho rozložený na dva akademické roky. V zime som školu neriešil, to by nešlo, takže kvázi prvý polrok si dorobím po konci sezóny a druhý polrok aj so samotnou maturitou potom počas budúceho školského roka.
Chýba vám niečo zo života rovesníkov?
Niekedy áno, ale zase mám veľa vecí, ktorých sa iným nedostane. Napríklad zatiaľ čo sa spolužiaci v týchto dňoch postupne pripravujú na tie maturity, ja som sa balil a cestoval na olympiádu.
Čo sa mimochodom balí na olympiádu?
Dostali sme dva kufre od Olympijského výboru, kde máme všetky veci, čo musíme mať. Okrem tých si môžeme zbaliť len spodnú bielizeň a veci, čo potrebujeme k svojmu športu. Nič iné.
V roku 2019 ste po už spomínaných detských majstrovstvách sveta v jednom rozhovore spomínali, že skáčete aby ste sa raz stali olympijským víťazom a majstrom sveta. Platí to ešte?
Jasné, že platí. A keďže majstrovstvá sveta tento rok už boli... Ale nie, srandujem. Verím však, že môžem v kariére dokázať pekné veci.
Pozrite si víťaza ankety frajer na záver zo 7.februára.
Sledujte atraktívne športy naživo aj zo záznamu na Voyo
