Nechýba mu ochota bojovať, pre mužstvo je ochotný spraviť všetko. Japonský stredopoliar v službách Slovana verí, že ešte nie je neskoro na to, aby uspel.
Japonský futbalista Daiki Matsuoka je jednou zo zimných posíl úradujúceho slovenského majstra. Stredopoliar prišiel do Slovana Bratislava na hosťovanie z Avispa Fukuoka.
Japonec doposiaľ nastúpil v drese Slovana do štyroch zápasov. V minulosti Japonsko reprezentoval vo všetkých mládežníckych kategóriách a za národný tím si zahral pred tromi rokmi aj na olympijskom turnaji.
Neúnavný motor stredu poľa v rozhovore pre TVNOVINY.sk prezradil, aké boli jeho prvé pocity z klubu, ako naňho zapôsobil tréner Weiss, ale aj ktoré z tradičných slovenských jedál už vyskúšal.
Ako prišlo k dohode so Slovanom?
Dozvedel som sa, že sa o mňa zaujíma Slovan Bratislava, snažil sa dozvedieť viac o tom, aký som futbalista, aké sú moje silné i slabšie stránky. Vážil som si jeho záujem. Vždy bolo mojím snom hrať futbal v Európe. Aj preto som bol tomuto kroku naklonený. Vážim si všetky kluby, kde som pôsobil, a toto vnímam od začiatku ako veľkú výzvu, ktorej som sa rád chopil.
Aká bola reakcia, keď sa vám ozval Slovan? Mali ste o klube nejakú vedomosť, prípadne vedeli ste niečo o Slovensku?
V podstate hneď, ako som sa dozvedel o záujme zo Slovana, som si začal zisťovať informácie o klube. Sedem titulov v rade, najúspešnejší klub v krajine, pravidelný účastník európskych pohárov...Hneď mi bolo jasné, že prichádzam do veľkého klubu. A keďže to beriem ako poslednú šancu presadiť sa v Európe, bol som tomuto kroku naklonený.
Keď ste sa už zabýval, aké vnímate rozdiely medzi Slovenskom a Japonskom, sú to predsa úplne iné kultúry?
Samozrejme, že sú tu rozdiely. Bola to a je veľká zmena, avšak veľmi mi ju uľahčuje to, že som na Slovensku našiel ľudí, ktorí ma vrelo prijali a navzájom sa rešpektujeme. Najväčšie rozdiely zatiaľ asi vnímam v jazyku. Musím sa ešte zlepšiť v angličtine a učím sa slovensky, aby som tu vedel normálne komunikovať. Z pohľadu jedla si viem pripraviť aj jedlá, ktoré sú typicky japonské, ako miso polievku či rybu.
Našli ste si možno nejaké obľúbené jedlo, ktoré je na Slovensku tradičné?
Zatiaľ som len na začiatku, preto nepoviem, že obľúbené, ale vyskúšal som vaše bryndzové halušky. A chutili mi. Nie je to jedlo, ktoré môže futbalista jesť často, pretože je kalorickejšie, ale bolo to chutné.
Aký bol váš prvý dojem po príchode do klubu?
Hneď som vedel, že prichádzam do veľkého klubu. Ohúril ma štadión na Tehelnom poli, je naozaj krásny. Z Japonska som zvyknutý na veľké štadióny, a tento je presne taký, navyše napríklad na derby tu panovala fakt skvelá atmosféra. Sú tu výborné podmienky, posilňovňa, regenerácia, všetko, čo futbalista potrebuje.
Ako vnímate od začiatku trénera Weissa? Kouč vás chválil za pokoru a snahu učiť sa slovensky.
Cením si takúto pozitívnu väzbu od trénera. Vďaka nemu i celej kabíne sa tu od prvého dńa cítim veľmi dobre a čoraz lepšie sa adaptujem. A nech ma charakterizujú iní, ja len môžem povedať, že sa snažím poctivo makať a rešpektovať klub i všetkých okolo seba. S tým sa spája aj moja túžba naučiť sa jazyk, aby som lepšie porozumel vám a vašej kultúre.
Máte na konte množstvo zápasov v japonskej lige, teraz ste prišli na Slovensko, kde okamžite nastupujete do zápasov proti špičke ligy v boji o titul. Aký máte dojem zo súťaže v porovnaní s Japonskom?
Moje prvé dojmy z futbalu na Slovensku sú pozitívne. Mám pocit, že Niké liga je ofenzívnejšia, hráči sú silní v driblingu a viacerí vynikajú po individuálnej stránke. V Japonsku je často vašou prvou myšlienkou prihrať, tu si hráči aj viac dovolia individuálne. Pre mňa je to dobrá výzva, aj na mojej pozícii v strede poľa, kde mám viaceré defenzívne úlohy.
Prezývajú vás aj japonský Kanté, na ihrisku veľa nabeháte. Ako vnímate tieto slová, prípadne máte nejakého záložníka z kategórie pracovitých aj za vzor?
Kedysi som mal futbalové vzory, dnes sa však už radšej pozerám na seba a hovorím si, že práve ja chcem raz byť medzi týmito špičkovými hráčmi. Jednoducho, milujem futbal a všetko, čo sa s ním spája. Na mojom poste defenzívneho stredopoliara rád hrám „box to box“, so snahou čo najviac odbehať. Snažím sa využiť momenty na zisk lopty či založenie našej útočnej akcie. Hlavné však je, aby sa nám darilo a spoločne dobre fungovali ako tím.
Keď ste prichádzal do Slovana, povedali ste, že je to možno posledná šanca si splniť sen o hraní v Európe, ste ale ešte stále mladý, prečo to takto vnímate?
Ak sa pozriete na svetových hráčov na top úrovni v top ligách, nie som až taký mladý. Veď oni tam hrajú od svojich 20 rokov, prípadne začínajú ešte mladší, napríklad v Barcelone. Preto z tohto pohľadu nie som až tak mladý. Cítim, že sa stále musím zlepšovať. A ak chcete rásť, musíte sa stále pozerať na tých, ktorí sú aktuálne pred vami.
SFZ si želá, aby Francesco Calzona pokračoval. Pozrite si reportáž:
Sledujte atraktívne športy naživo aj zo záznamu na Voyo
