V poslednom období obletelo Slovensko aj zámorie video, na ktorom tancom oslavuje úspech hokejistov aj futbalistov.
Športoví priaznivci, ale aj časť verejnosti si určite doteraz pamätá na spanilú jazdu slovenskej hokejovej reprezentácie do 18 rokov na augustovom Hlinka Gretzky Cupe. Na turnaji v Piešťanoch tam totiž tento výber historicky dokráčal až do finále.
Zverenci trénera Ivana Feneša v základnej skupine nestratili ani bod, keď si postupne poradili s rovesníkmi z USA, Nemecka a Švédska. Triumf nad severanmi mal pre celý tím veľký význam.
Ostatne, video zo šatne toho bolo jasným dôkazom. Na ňom vidno lekára tímu Jaroslava Hanuláka, ako sa zapojil do osláv a partiu zabavil skvelými tanečnými kreáciami.
aby ste vedeli, čo prežívame SLOVENSKÓÓÓ
Uverejnil používateľ Hockey Slovakia Streda 4. augusta 2021
Iba nedávno sa na internete objavilo ďalšie video tancujúceho člena realizačného tímu, ktorý pre zmenu slávil úspech iných mladíkov – futbalistov MŠK Žilina.
Tí sa totiž senzačne, ako vôbec prvý tím zo Slovenska, prebojoval do play off mládežníckej Ligy majstrov. Opäť to bol Jaroslav Hanulák, ktorého tanečné nadanie obletelo krajinu.
Včerajšia radosť mladíkov MŠK Žilina po postupe do jarnej vyraďovacej časti mládežníckej Ligy majstrov. @AkadémiaMŠKŽilinaVčerajšia radosť mladíkov MŠK Žilina po postupe do jarnej vyraďovacej časti mládežníckej Ligy majstrov. Akadémia MŠK Žilina
Uverejnil používateľ Hetrik.sk Štvrtok 25. novembra 2021
Namiesto Lúčnice reprezentácia
Ako nám exkluzívne prezradil pre tvnoviny.sk, tanec má doslova v krvi. „Tí, ktorí ma poznajú vedia, že som 11 rokov aktívne tancoval vo folklórnom súbore, takže z toho čerpám doteraz. Dokonca som sa hlásil aj do Lúčnice, kde som už mal aj dohodnutý kontrakt,“ povedal usmievavý lekár s dôvetkom, že v reprezentácii už tancoval veľakrát, avšak až teraz sa video dostalo von.
Jej členom je už päť rokov. „Jedného dňa ma oslovila hlavná športová lekárka Slovenského zväzu ľadového hokeja, či by som nemal záujem pracovať pri reprezentácii. Za to obdobie sa mi už pošťastilo byť na jednom turnaji súčasťou seniorskej reprezentácie. Momentálne však mám na starosti reprezentačnú osemnástku,“ ozrejmil Hanulák, ktorý si po Hlinka Gretzky Cupe vyslúžil ďalšiu pochvalu.
„Dostal som ju od hlavného reprezentačného lekára. Povedal mi, že budem súčasťou tímu aj na jarnom šampionáte B-kategórie tejto vekovej skupiny, ktorý by sa mal uskutočniť na Slovensku. Teším sa na túto akciu,“ hovorí doktor, ktorý sa na svet pozerá optimisticky.
„Snažím sa tak brať všetky veci, aj keď idem v práci na večerné vizity. Základom je pre mňa pôsobiť kamarátsky, aby všetko šlo tak, ako má. Partia je základ všetkého,“ hovorí Hanulák, ktorý pracuje na traumatologickom oddelení Fakultnej nemocnice s poliklinikou v Žiline. „Myslím si, že pod vedením primára Kaciana sa na traumatológii robí skvelá práca, čo si zrejme všimli aj kluby,“ skonštatoval.
Automechanika to ťahalo na operačku
Jeho spolupráca so športovcami sa totiž začala ešte pred reprezentáciou. „Pred šiestimi rokmi ma oslovili zo žilinského hokejového klubu a zhruba po štyroch rokoch chalani z chirurgie, či nechcem ísť na výpomoc na zápas žilinských futbalistov. Ako nadšenec športu som to, samozrejme, vzal,“ uviedol inak vyštudovaný automechanik Hanulák.
O práci lekára kedysi ani nechyroval. „Odmalička som sa bál krvi. Práca mechanika ma však akosi nenapĺňala a aj ohodnotenie bolo hrozné. V 90. rokoch sa práca hľadala ťažko,“ priblížil. Začal sa tak obzerať po iných možnostiach.
„Začal som robiť závozníka v nemocnici. Roznášal som tam špinavú bielizeň, roztoky a lieky. Následne ma to ako magnet akosi začalo ťahať na operačné sály, kde ma vzali. Tam som si začal uvedomovať, že možno toto bude pre mňa ako stvorené, a síce pomáhať ľuďom.“
Doučovania s cieľom splniť si sen
Ako priznal, myšlienku stať sa lekárom v sebe nosil dlho. „Desať rokov som o tom uvažoval, potom som sa rozhodol, že sa začnem učiť biológiu a chémiu. Spočiatku, keď som videl všetky tie vzorce, som si povedal: Tak toto nemám šancu. Keď som však mal 27 rokov, utriedil som si priority a povedal si, čo chcem v živote robiť a že spravím pre to všetko,“ vysvetlil.
Na splnenie sna si teda našiel učiteľku chémie a biológie. „Prvý rok ma ešte nevzali, vzhľadom na veľké rezervy v mojich vedomostiach. Medzitým som ešte absolvoval deväťmesačné doučovania na Lekárskej fakulte UK v Bratislave a až potom som bol prijatý,“ vysvetlil Jaroslav, ktorý tak svoju študentskú cestu začal ako 30-ročný. „Môj ročník celkovo bol pomerne zvláštny, keďže až jedenásti sme boli o niečo starší,“ doplnil.
Mrzí ho prístup ľudí
Zvláštny je aj tento rok, v ktorom sme sa stále nezbavili covidu. Ten ovplyvnil aj jeho najbližší reprezentačný program. Hoci tieto výbery v najbližšom období čaká viacero turnajov, on sa ich nezúčastní. „Vzhľadom na vážnu situáciu a platný núdzový stav som v plnej permanencii v nemocnici, kde sa s kolegami delím o tzv. covidové služby, teda vypomáham na oddelení určenom pre takýchto pacientov,“ vysvetlil Hanulák.
Ako otvorene hovorí, situácia je skutočne vážna. Hoci za roky, čo je lekárom, už zažil všeličo, nikdy mu nenapadlo sa na to vykašľať. Jedna vec ho však veľmi mrzí. „Ľudia by si mali viac vážiť lekárov a nezneužívať ponúknutú zdravotnú starostlivosť, pretože máme dosť roboty s akútnymi prípadmi,“ ozrejmil Hanulák, podľa ktorého sú tieto problémy počas pandémie ešte vypuklejšie.
„Nikto to nemá jednoduché. Ako my, lekári, tak aj sestričky už sú skutočne unavení a na úplnom pokraji síl,“ priznáva sympatický doktor, ktorý nejaký športový zápas považuje za únik z reality. „Aspoň takto si schladím hlavu,“ dodal.
Chvíle hrôzy na hokeji
Športový zápas však nie je vždy prechádzkou ružovou záhradou. „Pri futbale mi poväčšine, chvalabohu, stačí len chladivý sprej. (smiech) Na hokeji som však už viackrát musel aj zašívať,“ povedal Hanulák.
Pred dvomi rokmi však bol svedkom pomerne hrozivej situácie. „Skúsený Rudo Huna hral v tom čase v Žiline. Na jednom zo zápasov proti Michalovciam hlavou narazil na mantinel. Povedal nám, že si necíti ruky. Nebolo mi vtedy všetko jedno. Našťastie však bol v poriadku. Veľmi som si vydýchol,“ priznáva. Ako dodal, obáva sa totiž niektorých zranení. „Najviac tých, ktoré sa týkajú krku a tváre. To sú v hokeji náročné zranenia, predsa len, ide o citlivé miesta,“ vysvetľuje Hanulák, ktorý popri nemocnici a zápasoch nemá veľa času nazvyš.
Ak sa však nejaký nájde, snaží sa ho využiť efektívne. „Rád chodím do posilňovne, taktiež ma baví čítanie kníh. Poctivo som si však začal cibriť angličtinu, keďže mám čo zlepšovať,“ uzavrel.
Sledujte atraktívne športy naživo aj zo záznamu na Voyo