Liečba rakoviny nepredstavuje pre pacienta len medicínsku skúšku, ale aj silnú psychickú záťaž.
Najnovšia analýza výskumníkov z Lekárskej univerzity vo Vroclave ukázala, že dlhodobý stres u onkologických pacientov nie je iba emocionálnou reakciou na diagnózu. Ide o biologický proces, ktorý môže oslabovať imunitný systém a vytvárať podmienky priaznivé pre rast nádoru, píše tvn24.
Vedci sa pozreli na štyri typy rakoviny, konkrétne na nádory prsníka, prostaty, pankreasu a vaječníkov, a zoradili ich podľa päťročného prežívania.
Z ich záverov vyplýva, že chronický stres by mal byť v onkologickej starostlivosti sledovaný rovnako vážne ako bolesť či podvýživa.
U mnohých pacientov sa začína už v momente, keď sa dozvedia diagnózu, silnie počas náročnej liečby a často neustúpi ani po remisii, keď sa pridáva strach z návratu choroby.
Autori analýzy opísali tri hlavné mechanizmy, ktorými stres do choroby zasahuje. Prvým je hormonálny poplach. Pri dlhodobom strese zostáva aktivovaný systém, ktorý telo pripravuje na ohrozenie, a dlhšie sa zvyšujú hladiny kortizolu, adrenalínu a noradrenalínu.
Spoluautorka prehľadu Katarzyna Herbetko uviedla, že organizmus potom funguje, akoby bol stále v nebezpečenstve, čo súvisí so silnejším zápalom aj útlmom imunity.
Druhý mechanizmus sa týka priamo obranyschopnosti. Dlhodobé pôsobenie stresových hormónov oslabuje imunitný dohľad a posúva organizmus smerom k vleklému zápalu nízkej intenzity. Práve v takom prostredí môžu nádorové bunky ľahšie prežívať, množiť sa a unikať prirodzenej kontrole tela.
Tretím faktorom je vplyv na okolie nádoru. Chronické napätie môže podporovať tvorbu nových ciev, ktoré nádor zásobujú živinami, a zároveň vplývať na migráciu rakovinových buniek či na vznik odolnosti voči liečbe.
Výskumníci zároveň upozornili, že stres nepôsobí rovnako pri každom nádore. Pri rakovine prsníka a prostaty, kde býva prognóza priaznivejšia, sa častejšie spája s dlhodobou neistotou, so strachom z návratu choroby a s obavami z vedľajších účinkov liečby.
Pri nádoroch pankreasu a vaječníkov, ktoré mávajú horšiu prognózu, býva psychický distres aj depresia výraznejšia. Vedci upozornili aj na to, že psychické ťažkosti môžu v niektorých prípadoch predchádzať samotnej diagnóze, čo naznačuje, že nejde len o reakciu na zlú správu, ale aj o súčasť širších biologických procesov.
Autori preto tvrdia, že psychoonkológia nemá byť iba doplnkom. Psychologická pomoc síce podľa nich automaticky neznamená dlhšie prežívanie, no môže prinášať merateľné zmeny v biologických ukazovateľoch stresu a zápalu.
Navrhujú, aby sa v ambulanciách rutinne sledoval psychický distres, aby pacienti mali rýchlejší prístup k psychologickej podpore a aby sa pomoc rozšírila aj na partnerov a opatrovateľov.
Podobným smerom idú aj nové zistenia z USA. Server MedicalXpress informoval o štúdii Rutgersovej univerzity, podľa ktorej šesť online sedení programu Bright IDEAS pomohlo mladým dospelým s čerstvou diagnózou rakoviny znížiť úzkosť a depresívne príznaky a zároveň zlepšiť kvalitu života.
Výsledky randomizovanej štúdie na 344 pacientoch podporujú pohľad, že psychologická starostlivosť nemá stáť na okraji liečby, ale mala by byť jej bežnou súčasťou.
Pozrite si aj reportáž Reflexu o rakovine prsníka:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
