V belasom drese strávil neuveriteľných 18 sezón, stal sa legendou najslávnejšieho slovenského klubu, no teraz sa táto kapitola skončila. Veľký srdciar a líder kabíny oslavoval so Slovanom Bratislava štyri majstrovské tituly, jeden pridal s Banskou Bystricou. Pod Urpín prišiel vtedy len pred play-off, keď sa Slovanu skončila sezóna v KHL. V menovaní veľkých momentov Michala Sersena s orlom na hrudi by sme mohli pokračovať donekonečna.
Hokejoví priaznivci si Slovan bez neho možno ani nevedia predstaviť. Niet sa čomu čudovať – aj fotku v inom drese, ak odhliadneme od reprezentačného, by sme hľadali len ťažko.
Medzi ním a klubom z hlavného mesta existuje silné puto, no ako sa hovorí, všetko sa raz skončí. Ten moment nastal aj teraz – začiatkom tohto týždňa uzrela svetlo sveta informácia, že dlhoročný kapitán v nasledujúcom ročníku belasý dres neoblečie.
Stal sa najmladším hráčom, ktorý nastúpil za seniorský tím Slovana, a odvtedy si v klube prešiel rôznymi obdobiami. O svojom pôsobení v HC Slovan Bratislava, ktoré by možno stálo za sfilmovanie, porozprával Michal Sersen v exkluzívnom rozhovore.
Začiatkom týždňa HC Slovan Bratislava oznámil, že v ďalšej sezóne už v klube pôsobiť nebudete. Mnohých to určite zaskočilo. Boli ste na tom podobne?
Táto správa ma prekvapila, pretože počas celej uplynulej sezóny sme sa s vedením nerozprávali o mojej budúcnosti. Ja som mal záujem v klube ďalej pokračovať, keď mi oznámili toto rozhodnutie, šokovalo ma to.
Rokovali ste s vedením o možnom predĺžení kontaktu aspoň po skončení ročníka?
Nie, k tomu vôbec nedošlo. Na sedení, ktoré sme mali po skončení sezóny, mi len oznámili, že ďalej so mnou nepočítajú, pretože pre mňa už nemajú miesto.
Myslím si, že nepreženiem, keď poviem, že práve vy ste sa stali legendou a tvárou Slovana. Aký je po tých rokoch váš vzťah ku klubu a mestu?
Strávil som tu 18 sezón, odohral som vyše 800 zápasov, čo sú neskutočné čísla. Na začiatku kariéry by mi ani vo sne nenapadlo, že by som mohol končiť kariéru s tým, že budem mať naviac odohraných duelov v klube. Svojho času som za Slovan nastúpil ako najmladší hráč v histórii, keďže pri premiére som mal ešte len 16 rokov, takže som si k tomuto mestu a klubu vybudoval nejaký vzťah.
Založil som si tu rodinu, moja manželka je rodená Bratislavčanka, vychovávame tu naše deti, poznám tu už veľa ľudí... Môžem povedať, že Bratislava je môj domov.
Klub HC Slovan Bratislava mi ponúkol šancu stať sa profesionálnym hokejistom, čo bolo mojím snom. Celé toto pôsobenie mi dalo do života naozaj veľa. Zažil som tu krásne aj ťažšie obdobia, ale celkovo na to budem určite spomínať v dobrom.
Na konte máte päť extraligových titulov, okrem jedného s Banskou Bystricou, všetky so Slovanom. Keď sa obzriete za celým pôsobením v klube, čo je pre vás najpamätnejšie?
Rozdelil by som to na tri obdobia. Prvým je začiatok kariéry, druhým KHL a tretím návrat Slovana do extraligy. Hneď, keď som do Slovana prišiel, sme získali dva tituly. Bolo úžasné a emotívne, že sa mi takto podarilo začať seniorskú kariéru.
Potom som si na dva roky odskočil do Jekaterinburgu a do Prahy, a keď som sa vrátil, vstúpil Slovan do KHL. Musím povedať, že toto obdobie dalo všetkým obrovské množstvo krásnych zážitkov a spomienok.
Najmä prvé dve sezóny, keď bol každý domáci zápas vypredaný a atmosféra na štadióne bola naozaj neskutočná. Podarilo sa nám aj postúpiť do play-off. Na to sa nedá zabudnúť. Potom, samozrejme, prišli aj horšie časy. Posledné dva roky v KHL boli náročné, pretože sa objavili trochu aj finančné problémy a nastala neistota v tom, ako to ďalej so Slovanom bude vyzerať, nebolo to nič príjemné. Teraz to však už beriem tak, že to bola akási súčasť vývoja.
Po konci v Kontinentálnej hokejovej lige a návrate do extraligy sa nám podarilo dostať medzi ligovú špičku. Vyhrali sme titul, ktorý si cením asi najviac zo všetkých, pretože to bolo umocnené tým, že sa to podarilo v sezóne, v ktorej Slovan oslavoval storočnicu. Som naozaj šťastný, že to vtedy takto dopadlo.
Rozmenili ste na drobné aj pôsobenie Slovana v KHL. Na toto obdobie sú dva pohľady. Zatiaľ čo časť fanúšikov konfrontácie s klubmi ako SKA Petrohrad či CSKA Moskva privítali, iní to kritizovali. Bolo to podľa vás s odstupom času správne rozhodnutie, keď klub odišiel do tejto súťaže?
Pozerám sa to čisto z pohľadu hráča. Vďaka tomu som mohol hrať doma najkvalitnejší hokej v Európe. Nastupovali sme proti najlepším hráčom, pretože v tom čase to nebolo len o Rusoch. Chodili tam hráči z Česka, Švédska, Fínska a podobne.
Mali sme možnosť v Bratislave hrať proti hviezdam ako Malkin či Kovaľčuk. Bol som spoluhráčom Jonathana Cheechooa, ktorý bol aj najlepším strelcom NHL. Pre mňa to boli naozaj krásne časy.
Samozrejme, je to úplne iné ako hrať slovenskú extraligu. Čo bolo na pôsobení Slovana v KHL pre vás najťažšie?
Cestovanie na zápasy určite nebolo jednoduché. Stále sme prekonávali niekoľko časových pásiem. Na druhej strane, dalo nám to možnosť vďaka hokeju navštíviť napríklad Peking, kde sa človek nedostane každý deň. Mám na to celé skvelé spomienky a skúsenosti, ktoré by som v extralige nikdy nezískal.
K športu však nepatria len úspechy a občas to nedopadne podľa predstáv, je nejaká sezóna či obdobie, na ktoré v Slovane spomínate nerád a radšej by ste ho vymazali?
Asi všetko prevyšuje práve táto sezóna, ktorá teraz skončila. Nepodarilo sa nám ani dostať sa do play-off a bolo to celé frustrujúce. Od januára sme sa začali výrazne trápiť. Slovan je mužstvo, ktoré by malo hrať o popredné priečky, takže toto naozaj nebolo príjemné.
Tento rok ste na poslednú chvíľu stratili miesto v top šestke a o play-off ste museli bojovať v kvalifikácii. Proti Zvolenu to napokon nevyšlo. Kde hľadať hlavné príčiny?
Veci si nesadli tak ako by mali a nefungovalo to. Keď vyhráte titul, vždy je to o množstve detailov, ktoré do seba musia zapadnúť. Teraz sa nám stal presný opak. Vymenilo sa veľa hráčov, nastala zmena trénera a celé to vyvrcholilo historicky najhorším umiestnením.
Aj pre vás bol tento ročník mimoriadne náročný. Počas neho ste museli absolvovať operáciu a dlho ste v zostave absentovali. Ako ste to celé prežívali?
Nebolo to jednoduché. Jedného času počas mojej absencie sa tímu darilo, mali sme sériu výhier a pozeralo sa na to dobre. Potom prišiel zlom k horšiemu. Preto bol aj pre mňa návrat do zostavy o to ťažší.
Je iné, keď sa tímu darí a vrátite sa do rozbehnutého vlaku, tak mužstvo vám dokáže pomôcť. Snaha tam bola z oboch strán, ale bohužiaľ sa to nepodarilo.
Mali vplyv na koniec v Slovane aj spomenuté zdravotné problémy, alebo ste už fit?
Teraz som už úplne zdravý, takže z tohto pohľadu tam nebola žiadna prekážka. Bolo mi povedané, že s mojimi výkonmi aj líderstvom v kabíne prevládala spokojnosť, ak som to správne pochopil. V podstate sa len rozhodli, že popri ostatných hráčoch mi nevedia nájsť miesto.
Tím ste v mnohých sezónach viedli ako kapitán. Keď sa hokejových priaznivcov spýtate, čo im ako prvé napadne pri mene HC Slovan Bratislava, mnohí povedia – Michal Sersen. Máte slušne našliapnuté na to, aby váš dres raz visel pod stropom arény Ondreja Nepelu. Čo na to hovoríte?
Na toto sa úplne nepozerám, ale keď vyšla informácia, že v Slovane končím, naozaj mi prišlo extrémne veľa správ od blízkych, ale aj od ľudí, ktorých osobne nepoznám. Priznám sa, že presne túto vec mi často spomínali, ale je to niečo, čo ja neviem ovplyvniť. Ak by sa to stalo realitou, budem si to veľmi vážiť, ale nie je to v mojich rukách.
Ako sme už spomenuli, v Slovane ste zažili kadečo. Počas sezóny 2023/2024 nečakane zomrel majiteľ Rudolf Hrubý, zo dňa na deň sa tak klub ocitol v situácii, keď nikto nevedel, čo bude nasledovať. Ako ste to celé vnímali?
Je veľmi nepríjemné, keď sa niečo také stane. Ja som mal možnosť sa s pánom Hrubým niekoľkokrát rozprávať o rôznych veciach, takže skutočne celý klub to mimoriadne zasiahlo.
Na druhej strane, ja by som ani nehovoril o tom, že by vtedy nastala nejaká neistota. V podstate všetci vedeli, že klub bude predaný. Akurát sa čakalo, kým prebehnú potrebné procesy.
Po príchode nových majiteľov sa veľa hovorilo o veľkých plánoch, ktoré majú. Darí sa ich zatiaľ napĺňať?
Keď sa na to pozrieme len s ohľadom na túto sezónu, určite nedopadla podľa predstáv nikoho. Viem, že noví majitelia majú víziu a chcú hrať pravidelne o najvyššie priečky. Verím, že sa to podarí a Slovan sa opäť dostane tam, kam patrí.
Klub pri oznámení vášho konca uviedol, že vám dali ponuku pôsobiť v štruktúrach po skončení vašej aktívnej kariéry. Môžete povedať, o akú konkrétnu pozíciu či úlohu išlo?
Mal som pôsobiť ako asistent trénera pri kategórii žiakov v siedmom a deviatom ročníku. Ponuku som dôkladne zvážil, nechal som si ju prejsť hlavou a rozhodol som sa, že túto pozíciu neprijmem.
Pre mňa bolo prioritou pokračovať v Slovane ako hráč a od toho sa to celé nejako odvíjalo. Ak by však bola tá ponuka pre mňa nejakým spôsobom zaujímavá, rozmýšľal by som o tom.
Práca s mládežou vás teda neláka?
Mám dvoch synov presne v tom veku a nejaké trénerské skúsenosti pri mládeži mám. Absolvoval som veľa tých tréningov v priebehu viacerých sezón, vyskúšal som si to aj na striedačke. Myslím si, že svoje skúsenosti viem zúročiť aj inak ako len pri tejto kategórii.
Aké sú vaše najbližšie plány, odštartujete letnú prípravu na ďalší ročník, alebo je v hre aj koniec kariéry?
Všetko je možné, zatiaľ som nič úplne neuzavrel. Začnem s prípravou rovnako ako v predošlých rokoch. Budem trénovať na suchu aj na ľade a čas ukáže, čo sa stane.
Slovenská reprezentácia sa pripravuje na majstrovstvá sveta. Pozrite si reportáž.
Sledujte atraktívne športy naživo aj zo záznamu na Voyo
