Cieľ splnený. Tradičná bašta sa po siedmich rokoch vracia medzi slovenskú futbalovú elitu.
Futbalisti FC Tatran Prešov piatkovým (2. 5.) víťazstvom na pôde Šamorína (2:1) spečatili triumf v MonacoBet lige a zabezpečili si postup do najvyššej súťaže Niké ligy.
„Už nás musí prijať len Únia ligových klubov (ÚLK) a od novej sezóny budeme účastníkom Niké ligy,“ ubezpečil na úvod generálny riaditeľ Tatrana a bývalý slovenský futbalista Stanislav Šesták.
Niekdajší reprezentant v rozhovore pre TVNOVINY.sk zhodnotil postupový ročník, vysvetlil nečakanú zmenu trénera v kľúčovej fáze sezóny a vyjadril sa aj k plánom do budúcnosti.
V posledných rokoch vám k postupu vždy niečo chýbalo, tentoraz sa to konečne podarilo. S akými cieľmi ste vstupovali do sezóny?
S cieľom postúpiť. Ja osobne som hovoril, že pre mňa je to posledná sezóna, ak by sme nepostúpili vyššie. V druhej lige by som už nemal chuť pracovať. Sklamaní v minulosti už bolo dosť.
Keď sme vstupovali do klubu s Ľubom Micheľom pred štyri a pol rokom, dali sme si za cieľ, že budeme mať tímy do piatich rokov v najvyššej súťaži, to sa podarilo (okrem A-tímu postúpili do najvyššej ligy aj dorastenci, pozn. red.). Pre mňa osobne to bola posledná šanca na úspech a teším sa, že sme to zvládli.
Ako hodnotíte postupový ročník?
Pri tom počte účastníkov v druhej lige, ak prehráte štyri alebo päť zápasov, je veľmi malá šanca, že postúpite. Stratili sme body s Petržalkou. Obrovský výpadok prišiel v Starej Ľubovni, ale následne prišla dlhá víťazná séria.
Odohrali sme ťažké zápasy, boli duely, kde sme boli spokojní výsledkovo aj herne. Jarnú časť sme však nezačali ideálne, výsledky neboli dobré a vyriešili sme to zmenou trénera a následne sme vyhrali sedem zápasov v rade.
Z radov fanúšikov prišli na zmenu trénera aj skeptické reakcie, ale Jaroslav Hynek si s tým poradil výborne.
Od svojho príchodu získal 21 bodov, viac sa nedalo. To je najlepšia odpoveď pre tých, ktorí pochybovali.
Odvolať Mareka Petruša nebolo ľahké rozhodnutie. On má prešovské srdce a pomohol klub stabilizovať spolu s nami, urobil výsledky, takže aj jeho prácou postupujeme vyššie.
Mali sme však obavy. V predošlých rokoch nám to nevyšlo, keď sme bojovali o postup s Košicami či Komárnom, v minulej sezóne sme sa nedostali do baráže pre výsledky v jarnej časti sezóny. Správna rada nakoniec rozhodla, že Marek Petruš končí a do tímu je potrebné priviesť nový impulz.
Postup do vyššej súťaže je, samozrejme, veľký skok. Aké zmeny sa očakávajú pred novým ročníkom?
Samozrejme, že hráči, ktorí vybojovali postup, si zaslúžia obrovskú úctu a rešpekt. S niektorými máme zmluvy, ktoré pokračujú ďalej, s niektorými sa budeme rozprávať a s niektorými sa rozlúčime.
Potrebujeme naozaj až šesť alebo sedem nových hráčov, aby sme boli dôstojným tímom v lige. Pracujeme na tom. Čaká nás intenzívne obdobie. Máme pred sebou dosť času a verím, že sa nám podarí vyskladať taký tím, na ktorý bude prešovský fanúšik hrdý.
V najvyššej súťaži budú po dlhšom období opäť tri celky z východu. Tešíte sa, že futbal na východnom Slovensku stúpa hore?
Áno. Prešov je tretie najväčšie mesto. Ľudia budú hladní po dobrom futbale. Zažili sme to pri sobotnom (3. 5.) otvorení nového štadióna, keď bolo vypredané.
Pre vás je to obzvlášť špeciálne ako pre odchovanca Prešova.
To sú pocity, ktoré sa naozaj ťažko opisujú. Pred štyri a pol rokom sme tu nemali v podstate nič. Teraz sa tu otvoril krásny novučičký štadión. Ľudia dávajú výbornú odozvu, tešia sa, budú chodiť na najvyššiu súťaž.
Nechali sme v tom klube nie iba veľký kus času, ale aj kus svojho srdca. Pribudli aj šediny zo všetkých zápasov, výsledkov a nervov (smiech). Je to veľké zadosťučinenie.
Predpokladám, že ste sa nevyhli ani bujarým oslavám.
Oslavovať s mladými chlapcami sa už nedá, to už je úplne iná kategória (smiech). Ja som si na štadióne pripil šampanským, chvíľu posedel s chalanmi, ale oni idú nonstop.
Nech si to užijú. V zime sme mali takmer päťmesačnú prípravu, to je unikát, niečo neuveriteľné. Oni však makali, išli si za svojím cieľom a zvládali tlak týždeň čo týždeň.
Teraz si zaslúžia, aby sme mali „profesionálne oči“ pred nimi zatvorené a nech si vychutnajú to, čo dosiahli.
Vy ste počas kariéry zažili mnoho stresujúcich momentov na ihrisku. Teraz ste to prežili z tribúny. Aké to pre vás bolo?
Sledovať to z tribúny je niečo úplne iné. Chcem vždy hráčom pomôcť čo najviac, ale niekedy to nejde. Počul som aj hlasy, že sme hrali zle. To však môže povedať len človek, ktorý v takýchto situáciách nebol.
Nohy boli zviazané, v hlave máte myšlienky, že čo ak to nevyjde, to je najhoršia situácia. Ako hráč som zažil zápasy, ktoré boli takzvaný „posledný krôčik“, a preto veľmi dobre viem, že to je ťažké.
Na ihrisku hráte, bojujete, nie je až taký priestor nad týmito vecami premýšľať, ja som však v hľadisku trpel a som rád, že nám to vyšlo.
Prešov má nový futbalový štadión. Viac v reportáži:
Sledujte atraktívne športy naživo aj zo záznamu na Voyo
