V netradičnom futbalovom prostredí prežíva najlepšie obdobie kariéry.
Futbalovo vyrastal v slávnej akadémii Žiliny a neskôr si vyskúšal nemecké mládežnícke trávniky. Aktuálne patrí medzi opory majstrovského celku arménskej najvyššej súťaže.
Meno Martin Gamboš nie je pre fanúšikov slovenského futbalu úplnou neznámou. Predtým než sa cez Škandináviu dostal do Arménska, obliekal dresy žilinského „áčka“, Spartaka Trnava, Senice a Zlatých Moraviec.
V súčasnosti pôsobí 27-ročný záložník v tíme Noah FC, ktorý vznikol len pred pár rokmi, no už si v Arménsku získava rešpekt a dokonca sa premiérovo prebojoval aj do pohárovej Európy. Gamboš v rozhovore pre TVNOVINY.sk zhodnotil svoju doterajšiu kariérnu cestu, vyzdvihol podmienky, v akých pôsobí a prezradil, čím ho Arménsko očarilo.
Mládežnícku kariéru ste začali v Žiline, ale v pomerne mladom veku ste odišli do Nemecka. Aké bolo futbalovo dospievať v tamojšom prostredí, aké spomienky máte na Regensburg a Mníchov?
Odchod do zahraničia v mladom veku mi len pomohol. Sú to skvelé spomienky, spoznal som množstvo dobrých hráčov a trénerov, ktorí mi pomáhali napredovať.
Následne ste si po návrate na Slovensko zahrali aj za Žilinu, Trnavu, Senicu či Zlate Moravce. Aké spomienky máte na pôsobenie na Slovensku? Čo pozitívne aj negatívne vo vás zostalo?
Vrátil som sa do Žiliny a následne som hral v Trnave, kde sa mi darilo. Počas obdobia koronavírusu som sa musel vrátiť do Žiliny. Potom som obliekal dres Senice, kde to nebolo všetko ružové, ale taký je futbal.
Poslednou zastávkou boli Zlaté Moravce, skromný klub, ale bol som tam naozaj spokojný nielen po športovej stránke, ale aj po ľudskej, pracujú tam výborní ľudia.
Neskôr ste sa cez Švédsko dostali do Arménska, nie najtradičnejšej futbalovej adresy. Ako k tomu prišlo?
Veľkú zásluhu na tom má môj agent Simon Balázs. Kontaktoval ma, keď som hral vo Švédsku, začali sme spolupracovať a vznikol z toho prestup do Arménska. Pre niekoho to možno nie je známe prostredie, ale krajina a futbal napredujú.
Z Arménska ľudia poznajú predovšetkým Pjunik Jerevan, váš klub si však tiež robí dobré meno, ako to vnímate?
Áno, je to tak, pre mnoho ľudí je známy hlavne Pjunik. Odkedy som tu v Jerevane, mám pocit, že sa to mení. Veľa ľudí začína fandiť nám. Minulú sezónu sme obsadili v lige druhé miesto a v tejto sezóne pod novým trénerom sme získali titul a dostali sme sa do Európskej konferenčnej ligy (EKL), to bol pre nás naozaj úspech.
Ako by ste opísali zázemie v Noah FC?
Všetko je na špičkovej úrovni. Infraštruktúra, regenerácia, strava – všetko, čo profesionálny futbalista potrebuje. Zhodnotil by som to na 10 z 10.
Aký je záujem u ľudí o futbal v Arménsku? Mávate vypredaný štadión?
Na futbal chodí čoraz viac a viac ľudí a všetky zápasy sú vysielané v televízii. Je tu naozaj veľký záujem o futbal.
Ako na vás pôsobí Arménsko ako krajina?
Už som si tu zvykol. Som tu dva roky. V minulosti v Žiline som mal možnosť veľa hovoriť o živote v Arménsku s bývalým spoluhráčom zo Žiliny Vahanom Bičakčianom. Vedel som, do čoho idem.
Postupom času to hodnotím naozaj veľmi pozitívne. Prevláda tu veľmi dobrá atmosféra, ľudia sa nehrajú na nič, ak nastane problém, všetci sú nápomocní a veľmi srdeční.
V prebiehajúcej sezóne ste zažili futbalový návrat na Slovensko, keď ste v kvalifikácii EKL vyradili Ružomberok. Aké ste mali pocity?
Bolo to skvelé, obzvlášť, keď sme hrali blízko môjho domova. Mal som veľkú podporu blízkych a kamarátov. Určite to bol zápas, na ktorý budem rád spomínať.
Nakoniec z toho vznikol aj veľký úspech pre klub.
Áno. Keďže klub vznikol len v roku 2017, tak to bol obrovský úspech a osobne pre mňa najväčší v kariére, ak nerátam majstrovský titul v Arménsku.
Pre zranenie ste však nemohli nastúpiť v ligovej fáze napríklad proti slávnej Chelsea. Škrie vás to aj s odstupom času?
Samozrejme, že ma to mrzí a nie iba zápas proti Chelsea, ale všetky stretnutia, ktoré som musel sledovať len ako divák.
Máte skúsenosti s našou súťažou. Ako by ste porovnali najvyššiu súťaž v Arménsku a na Slovensku?
Nechcem to úplne porovnávať, ale futbal v Arménsku by ľudia nemali podceňovať, keďže za posledné tri roky boli tímy z našej ligy súčasťou európskych súťaží.
Slovan získal siedmy majstrovský titul v rade. Pozrite si reportáž:
Sledujte atraktívne športy naživo aj zo záznamu na Voyo
