Bývalý hokejista, ktorý sa narodil v Kolumbii, no vyrastal vo Fínsku, dostal možnosť reprezentovať svoju rodnú krajinu. Camilo Miettinen sa podelil o svoj nevšedný príbeh.
Kolumbia je známa vďaka skvelej káve či viacerým škandálom, keďže v tejto krajine z Latinskej Ameriky dlhodobo pôsobia drogové kartely. Len minimum ľudí by si však spojilo Kolumbiu s hokejom. Pre Juhoameričanov je tento šport dosť netradičný, aj v takýchto exotických destináciách sa hokej na nejakej úrovni hrá.
V týchto dňoch sa Miami koná medzinárodný turnaj, na ktorom sa zúčastňujú práve krajiny z Latinskej Ameriky vrátane Kolumbie. Nie je prekvapením, že hráči, ktorí reprezentujú svoju krajinu, ponúkajú pozoruhodné príbehy.
Bývalý fínsky hokejista Camilo Miettinen sa narodil práve v Kolumbii v roku 1986, no už ako dvojročného ho adoptovali do Fínska. Vyrastal v krajine tisícich jazier, kde sa aj začal venovať hokeju. Napokon počas kariéry odohral vyše 300 zápasov vo fínskej najvyššej súťaži a na konte má aj pôsobenie vo Švédsku či Francúzsku.
Camilo Miettinen pochádza z mesta Medellín a dlhé roky nebol so svojou pôvodnou pestúnskou rodinou v žiadnom kontakte. Nečakaná možnosť stretnúť sa s ňou sa mu naskytla v roku 2013.
„Na Facebooku mi prišla správa s otázkou, či som bol adoptovaný ako dvojročný z Medellínu. Bolo tam niekoľko fotografií z toho obdobia. Pochopil som, že dieliky do seba zapadajú. Boli to nádherné a nesmierne emotívne chvíle,“ povedal Camilo Miettinen pre fínsky web Ilta-Sanomat.
Dnes 39-ročný bývalý hokejista sa zúčastnil stretnutia, ktoré vo Fínsku organizovalo Združenie pre ľudí z adoptívnych rodín, kde spoznal dvojicu hokejistov, s ktorými mal veľa spoločného.
Trojicu spájal hokej, ale aj kolumbijský pôvod. Pre Samuela Kokkinena a Gregoria Mokkonena-Valeza bol práve Miettinen vzorom.
Práve vďaka nim sa Camilo dozvedel o možnosti reprezentovať svoju rodnú krajinu na Latam Cupe, teda turnaji, na ktorom sa zúčastňujú krajiny z Latinskej Ameriky.
Tento ročník podujatia sa koná v Miami od 24. augusta. Pre Miettinena to bola príležitosť na to, aby sa po dlhých rokoch stretol so svojou rodinou v Kolumbii aj osobne.
„Nemal som dosť peňazí, aby som mohol takýto výlet financovať sám. Mnoho ľudí ma podporilo a dokonca sponzorovalo. Bez nich by to nebolo možné,“ hovoril s vďačnosťou.
Na svoje začiatky po príchode na sever Európy však nemá najpríjemnejšie spomienky.
„Fínsko začiatkom 90. rokov nebolo práve najprívetivejším miestom pre niekoho z druhej strany sveta. Čelil som mnohým posmeškom napríklad kvôli vzhľadu a pocitu, že sem nepatrím. Moje korene mi spôsobovali hanbu," priznáva Miettinen.
Ako dieťa odmietal hľadať svoje korene a prakticky chcel na svoju minulosť zabudnúť. Odmietal hovoriť po španielsky. S týmto problémom sa stretáva mnoho adoptovaných detí.
Fínsky štatistický úrad uvádza, že medzi rokmi 1987 a 2023 bolo do Fínska adoptovaných približne 6-tisíc detí. Príbehy mnohých z nich sú pritom veľmi individuálne.
„Záujem sa môže v rôznych fázach života líšiť. Ako tínedžera vás niečo možno nezaujíma, ale ako dospelý sa vo vás môže prebudiť zvedavosť o vlastných koreňoch,“ hovorí Helminen z Fínskej asociácie adoptívnych rodín. To bol aj prípad Miettinena.
Priznal, že jeho pôvod sa pre neho stal zdrojom hrdosti. V polovici augusta cestoval do Kolumbie, kde sa stretol takmer s celou svojou rodinou.
„Bolo to ako návrat domov. Prežili sme skvelé dni, veľa sme sa rozprávali o minulosti a navštevovali rôzne miesta. Manžel mojej sestry, ktorý je Kolumbijčan, ale žije v Kanade, mi celý deň tlmočil,“ priznáva Miettinen.
V priebehu pár dní tak Camilo Miettinen zažil enormné množstvo emócií, ktoré ho naplnili šťastím. Spolu s ním cestovali do Kolumbie aj kameraman a režisér, ktorí pracujú na dokumente na túto tému.
„Stačí, aby ho videli tí, ktorí to najviac potrebujú – adoptované deti, ich rodiny a mladí ľudia hľadajúci svoju identitu. Dúfam, že dokument poskytne nástroje pre ľudí, ktorí hľadajú samých seba,“ dodal Camilo Miettinen.
Jaroslav Halák hovoril o svojej kariére. Pozrite si reportáž.
Sledujte atraktívne športy naživo aj zo záznamu na Voyo