Na Slovensku vypukla basketbalová eufória, o čo sa postarali najmä levickí Patrioti postupom medzi európsku klubovú smotánku. Po epickom zápase postúpili do Ligy majstrov, v ktorej chcú dokázať svoje nesporné kvality. Pred pár rokmi to v dnes úspešnom klube však vyzeralo nelichotivo.
Basketbalisti Levíc dosiahli mimoriadny úspech, keď sa ako prvý slovenský klub v histórii prebojovali do skupinovej fázy Ligy majstrov. V nej vyzvú nebezpečných a kvalitných súperov, medzi ktorými bude aj známy grécky tím AEK Atény. Okrem toho sa stretnú s lotyšskou Rigou. Účinkovanie v prestížnej európskej súťaži otvoria už v stredu (8. 10.) duelom proti maďarskému majstrovi Szolnoki Olaj.
O fenomenálnom postupe medzi európsku klubovú špičku, fungovaní klubu či sponzoroch hovoril v exkluzívnom rozhovore pre TVNOVINY.sk športový riaditeľ klubu Gabriel Földi. Vyjadril sa aj k náročným časom, keď s basketbalom v Leviciach vôbec nevyzeralo ružovo.
Nemôžeme začať inak ako skvelým postupom do Ligy majstrov, ktorý sa Leviciam podaril po neuveriteľnom zápase. Čo ste prežívali bezprostredne po dueli?
Trikrát sme prežili klinickú smrť. V závere zápasu, keď sme viedli o tri body, odpískali proti nám faul. Súper hádzal tri šestky a dokázal vyrovnať stav a nám posledný útok nevyšiel.
V predĺžení to bolo všelijaké. Bohužiaľ sa nám zranilo viacero hráčov a tým pádom rotácia bola veľmi úzka. Napriek tomu, že nám súper v predĺžení ušiel, chlapci to dokázali stiahnuť a je to neuveriteľné, ale išli sme do ďalšieho predĺženia. Už vtedy to bola naozaj veľká eufória.
V druhom pridanom čase prišlo niečo, čomu už asi nikto neveril, že sa to stane. Aj keď v kútiku duše sme dúfali, ale keď sa to stalo realitou, bola to obrovská eufória v celom klube.
Chlapcom patrí veľká vďaka. Ukázali bojovnosť a mentálnu silu. Na konci predĺženia sa nám vyfauloval Musič. Ak by sa hralo ďalej, zrejme by sme už nemali hráča na striedanie. Posledná trojka, ktorá nám padla, bola extrémne dôležitá.
Aké benefity, okrem prestíže, má takýto postup pre klub zo Slovenska?
Zo zápasu proti Bakken Bears tri dni žila celá organizácia. Keď nám prišli gratulovať najvyšší predstavitelia Ligy majstrov, bolo to neuveriteľné. Pre nás je to obrovská medzinárodná prestíž.
Druhá vec je, že je to skvelé aj pre slovenský basketbal celkovo. Vždy sme išli do stretnutí kvalifikácie Ligy majstrov alebo FIBA Cupu s tým, že chceme pomôcť slovenskému basketbalu zviditeľniť sa. Podarilo sa nám to.
Momentálne nemusíme riešiť, či naše zápasy niekto bude vysielať, pretože Novasport a Voyo vysielajú všetky duely Ligy majstrov.
Veľmi nám to pomohlo aj v tom, že sa zvýšil mediálny záujem, čím sa dostaneme na oči v Európe aj v inej súvislosti.
Po finančnej stránke nám to pomôže približne sumou okolo 50-tisíc eur. Nie je to také, ako keď futbalisti Slovana Bratislava postúpili do Ligy majstrov a zarobili pre futbal a ďalšie slovenské kluby niekoľko miliónov.
Čo očakávate od skupinovej fázy, v ktorej vyzvete majstrov Lotyšska a Maďarska, ale aj bronzový tím z Grécka Atény?
Hneď na začiatku sme si povedali, že tento rok sú nám celkom naklonené hviezdy. V kvalifikácii sme mali relatívne hrateľných súperov, čo sa nakoniec aj potvrdilo.
AEK Atény sú úplne niekde inde. Veľmi dobre vieme, akou kvalitou disponujú. Minulý rok skončili vo Final Four Ligy majstrov na treťom mieste, pred dvomi rokmi to vyhrali, takže to je niekde inde.
Otázni sú majster Maďarska a Riga. V týchto zápasoch sa pokúsime o veci, ktoré sú momentálne brané ako nemožné. Budeme sa snažiť minimálne s týmito dvomi súpermi hrať naozaj vyrovnanú partiu.
Účasť v Lige majstrov je v rôznych športoch úplne inak ohodnotená. Pri futbale kluby dostávajú štedré prémie za každý postup, v hokeji je to pre slovenský klub, dá sa povedať, len stratová záležitosť. Môžete rozmeniť na drobné, ako to funguje v basketbale?
Treba si uvedomiť, že za postup dostanete nejaké peniaze a zaplatia vám náklady na rozhodcov. Všetko ostatné si kluby hradia sami. Tým, že naša hala nezodpovedá v niektorých veciach regulám FIBA, ktoré sú veľmi prísne, preto budeme domáce zápasy hrať v GoPass aréne v Bratislave, čo sú výdavky navyše. Halu si musíme prenajať.
Tri roky sme hrali FIBA Cup a tiež to pre nás bola finančne stratová záležitosť. Na druhej strane, je veľkou výhodou, že keď hráte takú súťaž viac rokov, tak ste známejší v celej Európe. Minulú sezónu sme dosiahli celkom zaujímavé výsledky so Zaragozou alebo s Bursasporom a to ide do sveta.
Vtedy vás začnú inak brať aj agenti a je jednoduchšie zohnať a dohodnúť sa s hráčom na podmienkach zmluvy.
Slovenskí hráči sú problematickí, pretože mám často pocit, že nechcú, alebo sa boja zabojovať o to, aby si zahrali v nejakom európskom pohári.
Aké náročné je pre Levice pritiahnuť kvalitného legionára na Slovensko?
U nás to celé prebieha trošku inak. Komunikujeme s agentmi, ale nasleduje časť, v ktorej spolu s trénermi hľadáme čo najviac informácií o basketbalistovi, o ktorého máme záujem.
Prebieha to tak, že sa rozprávame s ľuďmi, ktorí daného hráča poznajú z predošlých pôsobísk. Môžete mať hráča, ktorý je extrémne kvalitný na palubovke, ale nespĺňa iné kritériá. Vtedy vám môže úplne rozbiť kabínu.
Dávame veľký dôraz na to, aby naši hráči boli aj po mentálnej stránke vyhovujúci a aby to boli chalani, ktorí si jednoducho sadnú. Myslím si, že to je vidieť aj teraz. Chlapci bojujú jeden za druhého. Čo je lepší teambuilding, ako stráviť týždeň spolu a k tomu postúpiť do Ligy majstrov?
Od novej sezóny basketbalovej extraligy je maximálny počet zahraničných hráčov, ktorí môžu nastúpiť do zápasu, na čísle šesť. Ako vnímate túto zmenu?
Myslím si, že je to krok dopredu. Niektorí možno povedia, že s tým nesúhlasia, ale musíme si uvedomiť, že keď chcete hrať európsku súťaž, ktorá má zmysel a kvalitu, potrebujete rozdielových hráčov.
Bohužiaľ, dnes je málo slovenských hráčov, ktorí spĺňajú výkonnostné kritériá na to, aby dominovali v takejto súťaži. Ak chcete v Európe niečo dosiahnuť, musíte mať na to kvalitu.
Je veľmi dôležité, že sa počet legionárov zvýšil. My sme mali v kádri šiestich aj minulý rok, ale vždy jeden z nich musel sedieť.
Samozrejme, nájdu sa aj Slováci, ktorých viete použiť v rozhodujúcich momentoch dôležitých zápasov. Aj tí, ktorí na tejto scéne nedostávajú toľko priestoru, tak majú potom benefit a tým, že trénujú s kvalitnými zahraničnými hráčmi, od ktorých sa môžu učiť. Niektorí sa tomu zdráhajú a ja neviem prečo.
Ak chceme, aby slovenský basketbal napredoval, tak potrebujeme, aby hráči hrali a výkonnostne sa zlepšovali. Myslím si, že trh so slovenskými hráčmi je deformovaný, pretože keď sa objavia v kluboch len preto, aby tam boli, pre mňa je to nepochopiteľné.
V jednom z rozhovorov ste uviedli, že hráči na začiatku prestupového obdobia sú drahší, no postupom času ich cena klesá. Pri hľadaní posíl teda preferujete okamžitý podpis alebo radšej čakáte, kým budú náklady nižšie?
Je to dlhodobá záležitosť. Máme skúsenosti a vieme, že treba trošku počkať, aby sa trh upokojil. Môžeme povedať, že v súčasnosti je aj obrovský pretlak kvalitných hráčov.
Druhá strana mince je, že ak už rokujete s konkrétnym hráčom, ktorý pochopí vašu filozofiu, je možno ochotný prísť aj za menej peňazí, ako bola prvotná suma. Vtedy nie je dôvod to naťahovať, ale v týchto veciach sa naozaj netreba blázniť.
Liga majstrov je najprestížnejšia európska klubová súťaž, do ktorej sa môže klub dostať. Hoci funguje aj Euroliga, ide o uzavretú súťaž, v ktorej pôsobia len európski giganti. Ako vnímate tento projekt?
Pozerám sa na to celkom pozitívne, pretože basketbaloví giganti boli, sú a budú. Ak by to nefungovalo týmto spôsobom, my by sme sa možno nikdy nedostali do Ligy majstrov. Boli by v nej kluby, ktoré hrajú uzavretú Euroligu.
Napríklad Partizan Belehrad má na túto sezónu rozpočet 27 miliónov eur. Prvý rok, keď sme hrali v Európe proti Malage, súper mal rozpočet šesť miliónov eur a my sme o tom ani len nesnívali. Rozdiely sú obrovské aj v Lige majstrov.
Levice dlhé roky žijú basketbalom, no klub zažil aj mimoriadne ťažké časy. Ste jedným zo záchrancov tohto športu v meste. Aká bola situácia v klube v roku 2013, keď ste do neho vstúpili ako akcionár?
V prvom rade sme potrebovali zachrániť mládežnícky basketbal. Potom sme si povedali, že ak deti nebudú mať vzory, tak to nebude dobré. Našťastie sa nám podarilo udržať aj seniorský tím. Prvé dva roky to bolo extrémne náročné, ale postupnými krokmi a mravenčou prácou sme sa z toho dostali. Vždy sme sa prezentovali ako de facto rodinný klub.
Keď sa pridal pán inžinier Varga a inžinier Kalmancai, zrazu sa vytvorilo aj s generálnym manažérom jadro toho celého. Išli sme krok za krokom a snažili sme sa levický basketbal posúvať vpred.
Samozrejme, mali sme svoje ambície, ale zároveň sme mali pred očami, že to nemôžeme prešvihnúť po finančnej stránke.
Vieme, čo sa stalo napríklad v Prievidzi. Veľmi chceli hrať FIBA Cup a potom to bolo extrémne finančne náročné.
Potrebovali sme presvedčiť sponzorov, že to má zmysel. Museli sme dokázať, že to naozaj robíme pre šport a pre ľudí, fanúšikov, ktorí výrazne prispievali k tomu, aby sme sa posúvali ďalej. Teraz funguje všetko, ako má a tento rok sa nám to na desiate výročie, odkedy sme to spolu prebrali, podarilo.
Sponzorov nie je nikdy dosť, no každý z nich chce vidieť výsledky. V začiatkoch prakticky nie sú sponzori žiadni. Váš vstup do tejto pozície určite zasiahol aj vaše osobné financie.
Bolo to veľmi náročné. Začínali sme s rozpočtom na úrovni 70-tisíc eur, čo nie je žiadne tajomstvo. Sponzori mali zlú skúsenosť s futbalom, a preto boli podozrievaví. Museli sme to financovať aj z vlastných zdrojov, ale dnes to už je fajn.
Po postupe Levíc do Ligy majstrov sme sa v TN live rozprávali aj s generálnym manažérom Ladislavom Garajom:
Sledujte atraktívne športy naživo aj zo záznamu na Voyo
