Vo vrcholovej atletike dosiahol skvelé úspechy, no finančnú istotu mu to neprinieslo.
Slovenský bežec Tibor Sahajda patrí k špičke v našich končinách, ale priznáva, že zarábať behom je prakticky nemožné.
V maratóne, polmaratóne, behoch na 5-tisíc a 10-tisíc metrov nazbieral 21 titulov majstra Slovenska, ale napriek tomu sa mu veľkej podpory od štátu nedostávalo.
Sahajda v rozhovore pre Športweb priznal, že sa musel zamestnať v gastronómii, aby dokázal uživiť rodinu.
Sahajda má každý deň budík nastavený na štvrtú ráno, aby stihol trénovať. Následne nasadne na autobus z Košíc do Bardejova a cestuje do práce. Zamestnal sa vo vývarovni svojich rodičov. Robí tam všetko, čo treba - od šúpania zemiakov až po obsluhu zákazníkov.
„Priznám sa, už mám toho niekedy naozaj dosť. Je to extrém. Práca v gastre nie je sedavé zamestnanie. Je to náročné skombinovať so športom. Snažím sa ako viem, ale niekedy mám už stavy, že nevládzem,“ priznáva čoskoro 35-ročný bežec.
Sahajda sa netají tým, že kombinácia náročného športu a práce ho vyčerpáva.
„Ubíja ma to. Navyše, práca s ľuďmi je často náročná. Každý človek je iný. Uberá mi to veľa energie. Som neustále na nohách. Od kedy ráno vstanem, som v pohybe až do večera. Spať chodím okolo deviatej. Denne urobím aj 30-tisíc krokov.“
Aby sa nezhoršovali jeho športové výkony, začal dochádzať do práce autom.
„Presuny mi zaberú veľa času. Autom je to rýchlejšie, trvá to asi hodinu. Po roku som zhodnotil, že ak chcem podávať kvalitné výkony na pretekoch a udržiavať sa v kondícii, nemôžem dochádzať do práce autobusom.“
Keď si Sahajda hľadal prácu, mal v pláne zostať pri športe. Svoje skúsenosti ponúkal mestu, záujem však nebol.
„Mám manželku a dve dcéry. Staršia začala chodiť do prvého ročníka na základnej škole, mladšia navštevuje škôlku. Chcel som si nájsť prácu doma v Košiciach. Rozoslal som žiadosti aj na košický magistrát, kde som chcel pomôcť v športe, ale nikto sa mi neozval späť. Je to smutné, som sklamaný,“ vysvetlil.
Napriek tomu, že Sahajda nie je v jednoduchej situácii, behu sa nechce a nedokáže vzdať.
„Denne nabehám 18 kilometrov, za mesiac mám priemer okolo 550 kilometrov. Na to, že popri tom pracujem, je to dosť. Denne spravím priemerne 27-tisíc krokov. Bez behu si neviem predstaviť život,“ skonštatoval.
Sahajda je toho názoru, že štát a atletický zväz veľmi málo podporuje športovcov.
„Veľa ľudí si myslí, že bežci zarobia na pretekoch stovky či nebodaj tisícky eur. Pravda je úplne iná. Situácia sa navyše v posledných rokoch nezlepšuje, ale ide to s podporou športovcov dolu vodou. Je to katastrofa. Zväz vám začne pomáhať, až keď niečo dosiahnete. Hodia vás do vody a čakajú, že sa naučíte plávať bez ničoho,“ pokračoval.
Najviac ho mrzí, že veľmi málo súťažil v zahraničí. Podľa svojich slov si to bude vyčítať do konca života. Sahajda tvrdí, že mimo Slovenska sú oveľa lepšie podmienky.
„Svet nám strašne ušiel vo všetkých sférach. Minulý rok som bol na pretekoch vo Valencii. Keď som videl ich infraštruktúru, povedal som si: Panebože, my sme tak strašne pozadu. Na Slovensku je to celé zle. Bohužiaľ, taká je realita. Stačí sa prejsť iba do Poľska a hneď vidíme, kde sme,“ dodal.
Greif sa v poslednom zápase Lyonu stal hráčom zápasu. Pozrite si reportáž:
Sledujte atraktívne športy naživo aj zo záznamu na Voyo
