Škrtli disciplínu, v ktorej sa chystal pod slovenskou vlajkou dobyť svet, no nevzdal sa. Presedlal na iné vozidlo a za jediný rok sa na ňom prepracoval do svetovej špičky, čoho dôkazom bolo parádne novembrové víťazstvo v dunách Sahary. S účasťou na januárovom Dakare však váha a to z dobrého dôvodu. Veď už budúci rok by sa na kráľovnú motošportu mohol vrátiť s dvojnásobnou silou, s novou slovenskou posádkou po boku.
Juraj Varga zvykol v posledných rokoch v januári baviť Slovensko bojom o pódium na kráľovnej motošportu, ikonickej Rely Dakar. Pred ročníkom 2025 mu jeho disciplínu štvorkoliek, v ktorej patril k svetovej špičke, z programu podujatia vyškrtli. Rodák z Nitry sa však sna raz vyhrať Dakar nevzdal. Presedlal na novú disciplínu a už na konci svojej prvej sezóny sa na buginách zaradil k svetovej špičke.
Začiatkom novembra so svojím tímom Varga Motosport dokonca ovládol svoju kategóriu na prestížnej Fenix Rally v dunách Sahary a teraz ho tak čaká kľúčové rozhodnutie ohľadom vysneného Dakaru, ktorého ďalší ročník sa začína už o necelé dva mesiace.
S dobrodruhom spod Zobora, ktorý mimochodom vedie aj vlastnú autopožičovňu, sme sa po jednom z jeho životných triumfov porozprávali o strastiach posledného roka i o vyhliadkach pred jeho ďalším pokusom dobyť najslávnejšiu rely sveta.
Už je to viac ako rok, čo ste zmenili disciplínu a presedlali na buginy. Ako veľmi vám to zmenilo život oproti „štvorkolkárskym“ časom?
Zmenilo to veľa, táto sezóna bola určite dosiaľ moja najťažšia. Za rok sme síce išli iba šesť pretekov, ale vbehli sme do toho v podstate od nuly. Hoci sme mali skúsenosti s rely, teraz to bolo v úplne inej kategórii, s inou technikou a každý štart prinášal nové veci, ktoré bolo nutné sa doučiť. Popri tomto a mojej práci mi nezostal žiaden voľný čas.
Oproti minulosti to bola nepochybne aj väčšia finančná záťaž...
Tak samozrejme, škrtali sa dovolenky a kadečo iné. Pri štvorkolkách trvalo desať rokov, kým sme nabrali skúsenosti a vyladili vozidlo na top úroveň. Teraz sme za rok chceli spraviť z ničoho auto na majstrovstvá sveta, prakticky s minimálnymi skúsenosťami s buginami.
Finančne to vystrelilo úplne do iných čísiel, plus buginy sú jednoducho drahšie. Na štvorkolku stačil na pretekoch jeden mechanik na deväťhodinový servis, teraz to musia riešiť traja ľudia, aby to bolo rovnako rýchlo a kvalitne. Celý tím je väčší a už mám aj spolujazdca – navigátora.
Pre predstavu laického fanúšika, ktorý možno rozmýšľa, že by sa pustil do rovnakého dobrodružstva ako vy... V čom všetkom je nutné klasickú sériovú buginu prerobiť, aby sa na nej dala odjazdiť rely?
Minulý rok sme v auguste kúpili úplne obyčajného sériového PolariSA a prerobili ho na auto pripravené na Dakar. Bol za tým brutálne zložitý proces a potrebovali sme pritom nových ľudí – špecialistov na elektroniku a podvozok. Tých sme mimochodom hľadali veľmi dlho. Na dielni sme v zime strávili snáď milión hodín.
Zo sériového stroja sa zachovala iba spodná časť rámu, motor, niektoré časti prevodovky a možno ešte svetlá. Menili sme napríklad 40-litrovú nádrž za 130-litrovú. Tri mesiace sme nevedeli spraviť brzdy – skúšali sme značky, firmy, kombinácie, aby dlhé etapy, povedzme 500-kilometrové, zvládli. Sériové brzdy dali 100 až 150 kilometrov, čo je fajn, ale na špičkové púštne preteky to nestačí.
Každá súčiastka – chladenie, elektrika, brzdy, diferenciály a iné – sa správa inak v rôznych terénoch a počasiach. Každá tak potrebovala vlastný vývoj, čo znamenalo testovanie od poľských pieskov cez španielske šotoliny až po africké púšte.
Keby si chce niekto prerobiť buginu rovnako, s akou dodatočnou investíciou má rátať?
Ak chcete pretekať na najväčších podujatiach, musíte auto prerobiť podľa predpisov FIA. Po úpravách nádrže, sedačiek, pásov a ďalších vecí dostanete tzv. zlatý preukaz. S ním môžete ísť na svetový pohár, no pred prvým štartom vám auto ešte raz na šesť hodín rozoberú a preveria. Samotné štúdium pravidiel sú dva mesiace roboty.
Čo sa týka tvrdých cifier, myslím, že základný sériový Polaris stojí 52-tisíc a celá úprava nás vyšla ešte minimálne dvojnásobok pôvodnej ceny. A to hovorím bez vývoja – dnes už vieme, čo tam kúpiť, ale predtým sme museli veci kupovať viackrát, než sme zistili, čo naozaj funguje.
Na novom aute ste odjazdili premiéru v Maďarsku, na Baja Riverside, a hneď z toho bolo pódium. Prekvapil vás takýto dobrý štart?
Počas vývoja cez zimu sa nám všetko naťahovalo, auto sme dostavali asi desať dní pred týmto podujatím. Ambície teda neboli žiadne, ale všetko klapalo a vychádzalo. Na rozdiel od našich druhých pretekov...
Tými bola veľmi ťažká Hellas Rally. Váš tímový Instagram v tých dňoch pripomínal skôr denník na sťažovanie. Povedzte, čo všetko sa tam zomlelo?
To bol už fakt ťažký závod – sedem dní a problémy každý jeden. Našťastie, išli sme tam mentálne pripravení, že sa ideme učiť „za jazdy“. Mali sme informácie z druhej ruky, no potrebujete to zažiť, aby ste si vytvorili plán, čo sa opravuje a kedy. Prvé dni boli len o čakaní, ktorá súčiastka sa rozletí, a o učení sa z toho.
Ako príklad môžem uviesť napríklad jednu súčiastku, o ktorej dnes už viem, že po päťtisíc kilometroch ju treba meniť, pretože v Grécku mi po 5200 kilometroch odišla a neskôr pri tréningu som si to potvrdil. A takých vecí je plné auto.
Z Grécka ste si asi odniesli aj za vrece historiek...
Je ich dosť. Rád rozprávam napríklad ako nám odišiel štartér kdesi v horách. Začalo pršať a my sme zastavili a natankovali. Zhasli nám však pritom uhlíky a auto sme viac nenaštartovali. Stáli sme tam na daždi asi dve hodiny. Môj navigátor je ale ťažký mechanik, nikdy sa nevzdáva. V tom daždi celý štartér rozobral tam na nejakých kameňoch, zázrakom ho opravil, ako veľký frajer to napokon naštartoval a išli sme ďalej.
Takto pred rokom, keď sme robili rozhovor, ste mi povedali, že cieľom tejto sezóny bude umiestňovať sa v kategórii na buginách do TOP 3 na veľkých európskych pohárových pretekoch. V lete ste boli tretí v Maďarsku a piaty v Poľsku. Bolo to naplnenie ambícií, či ešte k spokojnosti čosi chýbalo?
Ešte to bolo treba zlepšiť, cieľom je Dakar. Neboli sme nespokojní, lebo rýchlosť tam bola, len to chcelo vypilovať znalosti techniky – vždy nás zradila nejaká súčiastka či nečakaný defekt. Všetko do seba zapadlo až v Tunisku na Fenix Rally, na najdôležitejšom závode.
Bolo Fenix Rally najlepšie obsadené podujatie vašej sezóny?
Áno, na štarte bolo 60 bugín aj z Japonska, Austrálie a tímy z celej Európy. Ak by mi pred pretekmi niekto povedal, že skončíme v Top 5, bol by som spokojný. Do tretieho dňa som ani nepozeral na celkové výsledky, chceli sme ísť skrátka deň za dňom na maximum.
Auto ale držalo - veď sme ho aj celý rok ladili aby bolo pripravené do púšte. Napokon však všetko de seba zapadlo. V dunách sme chodili stopu ako motorky, na technických úsekoch sme naberali minúty. Každý deň sme vedeli skončiť v top 3 – nielen medzi buginami, ale aj medzi autami.
Bola to úľava opäť pretekať po roku a pol v poriadnej púšti?
Bolo to ešte lepšie, než som si pamätal. Na štvorkolke je to fyzicky náročnejšie. Teraz si v tej bugine sedím ako v bubline, navyše so spolujazdcom, a viem si tak viac užiť 400-kilometrovú etapu, vkuse ísť na sto percent. Strašne ma to bavilo, ísť šesť hodín v tak krásnej krajine.
Príjemne som bol prekvapený z úrovne podujatia. Boli sme tu prvýkrát. Chceli sme sa tu odtestovať pred Dakarom, ktorý sa jazdí v podobnej krajine a teplotách, akurát je takmer dvakrát dlhší. Na to, že organizátori tu mali určite nižší rozpočet, tak nám dopriali viac ako na Dakare. Aj tam sú raňajky a večere, ale chutia ako chutia. Tu boli dobré, dali si záležať. Aj čo sa organizácie týka. Mali vrtuľníky, veľký organizačný tím a zabezpečenie bolo celkovo super.
Medzi autami ste boli druhí, medzi buginami to bolo rovno víťazstvo. Bol čas oslavovať?
Až na druhý deň nám to letelo, takže áno. Oslava s celým šesťčlenným tímom bola dobrá a zaslúžená.
Po športovej stránke by ste teda na Dakare mali byť konkurencieschopní a v kapse máte aj kvalifikáciu, keďže stále sa počítajú aj vaše štvrté a tretie miesto z rokov 2023 a 2024. Ako to teda vyzerá s návratom na toto monumentálne podujatie?
Dakar je pre mňa prioritou a dôvodom, prečo som menil disciplínu. Sme rýchli, ale mám podobný pocit ako kedysi, keď sme odsúvali štart na štvorkolkách, že ešte nemáme dosť údajov o technike. Stále sa môže pokaziť priveľa vecí a nerád by som pokazil našu stopercentnú štatistiku dokončenia. Fenix bol super, sedem dní všetko fungovalo bez jediného problému. Dakar však nič neodpustí a je to dvanásť dní.
Druhá vec je, že som pretekár, ktorý chce vyhrávať. Viem, prečo to všetko robím. Zatiaľ sme sa každý mesiac zlepšovali, teraz sme konečne aj niečo vyhrali. Na Dakar ale idete so sponzormi, so zodpovednosťou, a nie som si istý, o aký výsledok by sme momentálne išli a či by auto vydržalo. No viem, že čím viac potrénujeme, tým lepšie to bude.
Máte nejaký deadline, do kedy sa rozhodnúť?
Už teraz je celkom neskoro. No isté ešte nie je nič. Fenix bol náš posledný štart pred Dakarom a vyhrali sme. Je to dilema.
Finančne by ste to zvládli už tento rok?
Na účasť áno. Ale čím väčší budget máte, tým silnejší idete. Vstupenka pre jednu osobu v tíme je 12-tisíc eur a je úplne jedno, či to je kuchár, druhý mechanik alebo šofér.
Dá sa ušetriť a zobrať iba dvoch mechanikov namiesto troch, ale nebudete stíhať servis. Prípadne gumy sú veľmi drahé a sú dobrým príkladom. Ak by som mal obrovský rozpočet, každý deň viem štartovať na nových gumách a ísť rýchlejšie, nemusím ich šetriť.
Pretekársky patríte k svetovej špičke. Bolo by vo vašich silách vyhrať niektorú z úvodných etáp, prv ako sa auto rozletí. Brali by ste to, alebo vždy bude prioritou Dakar hlavne dokončiť?
Zákerná otázka. Cieľom je vždy dokončiť a každého zaujíma hlavne výsledok na konci. No ak by to bolo s poruchami na dvadsiatom či tridsiatom mieste… Asi by som radšej bral víťazstvo v etape. Ideálne je však vyhrávať etapy a prísť celkovo prvý.
Ak by Dakar túto zimu nevyšiel, máte plán na budúcu sezónu?
Áno, bolo by to ideálne budúci rok, pretože ak všetko vydá, rovnaké auto ako my bude mať ešte jedna slovenská posádka. Teoreticky by sme mohli ísť majstrovstvá sveta s dvoma autami pod mojím tímom, so spoločným zázemím. To by zdvojnásobilo rýchlosť vývoja aj množstvo získaných poznatkov.
A meno dobrodruha, ktorý rozmýšľa o tom, že by sa dal na podobnú cestu ako vy?
To ešte nebudem uvádzať. Je to však známy, ktorý už dlho jazdí buginy, dosiaľ len regionálne. Je brutálne rýchly a veľký nadšenec. Vždy chcel ísť Dakar a teraz k tomu konečne vykročil. Máme rovnaké ciele, rovnakú techniku a dosiaľ bola spolupráca veľmi dobrá, takže si myslím, že by to malo fungovať.
Pozrite si víťazov ankety frajer na záver z pondelka 17. novembra.
Sledujte atraktívne športy naživo aj zo záznamu na Voyo
