Podľa Kryštofa Kozáka chce Trumpova administratíva mier takmer za každú cenu. V rámci Bieleho domu, ale prebieha súboj, ktorý určí akú podobu bude mať.
Šéf americkej diplomacie Marco Rubio, ukrajinský hlavný vyjednávač Rustem Umerov, ale aj európski politici hlásia pokrok v rokovaniach o novom 28-bodovom pláne administratívy Donalda Trumpa.
Kyjev aj Washington tvrdia, že rokovania v Ženeve boli „konštruktívne a produktívne“. Rubio zároveň uviedol, že je veľmi optimistický a že bol dosiahnutý veľký pokrok.
Výsledkom má byť upravený mierový plán. Jeho detaily zatiaľ nepoznáme, no ukrajinská strana uviedla, že nebude súhlasiť s formálnym uznaním okupovaných území za ruské, s obmedzením svojich ozbrojených síl ani s obmedzeniami pre vstup Ukrajiny do aliancií. Ďalšie detaily by mali dohodnúť priamo Volodymyr Zelenskyj a Donald Trump.
Nemecký minister zahraničných vecí Johann Wadephul tvrdí, že ide o veľké diplomatické víťazstvo Európy. Z pôvodného plánu majú byť podľa neho odstránené všetky otázky týkajúce sa Európy či Severoatlantickej aliancie (NATO).
Na ťahu je teraz Moskva, kde má upravený plán putovať ďalej.
Tento zvrat prichádza po veľkých obavách z pôvodného 28-bodového dokumentu, ktorý mal vypracovať Trumpov poradca Steve Witkoff spolu s ruským diplomatom Kirillom Dmitrijevom. Podľa médií sa k ním mal pripojiť aj prezidentov zať Jared Kushner.
Podľa amerikanistu Kryštofa Kozáka z Karlovej univerzity v Prahe to poukazuje na dve veci.
Prvou je veľká snaha Trumpovej vlády dosiahnuť mier, ktorý by prezidentovi priniesol nálepku mierotvorcu.
„Witkoffov nový plán svedčí najmä o tom, že Trumpova inak chaotická administratíva sa naozaj cielene snaží uzavrieť s Ruskom mier, a to takmer za akúkoľvek cenu,“ vysvetľuje Kozák, ktorý vedie Katedru severoamerických štúdií.
Touto cenou však môžu byť pre Ukrajinu nespravodlivé podmienky, ktoré by podľa konsenzu odborníkov de facto znamenali jej kapituláciu a víťazstvo Moskvy. Pre Biely dom je jednoduchšie vyvíjať tlak na Kyjev než na Moskvu. Washington už pohrozil zastavením vojenskej pomoci aj spravodajských informácií.
Ukrajinské velenie je do veľkej miery závislé od americkej pomoci. Zároveň treba zdôrazniť, že ani tá už nie je zadarmo – platia ju európski spojenci Ukrajiny.
V prípade vojenského materiálu ide najmä o sofistikované technológie, ako sú rakety protivzdušnej obrany Patriot či presne navádzané strely. Pre Ukrajinu by strata tejto pomoci bola ťažkou ranou, no nie neprekonateľnou.
Oveľa ťažšie by sa nahrádzala spravodajská pomoc. Tá je kľúčová pri ukrajinských útokoch na ruský energetický sektor či vojenské zariadenia a pomáha tiež pri varovaní pred blížiacimi sa ruskými útokmi. Európski spojenci v súčasnosti nedisponujú technológiami porovnateľnými s americkými.
Kozák tvrdí, že druhou vecou, ktorú nový Trumpov plán ukazuje, je vnútorný boj v Bielom dome.
„Opäť tu prebieha zákulisný súboj medzi skupinou, ktorá je jasne za mier (Witkoff), a skupinou, ktorá chce Rusko dotlačiť k mieru z pozície sily (Rubio),“ vysvetľuje amerikanista.
Kto v tomto súboji zvíťazí, môže ovplyvniť nielen osud Ukrajiny, ale aj budúcnosť celého sveta.
Skupina okolo Witkoffa, ktorú má podporovať aj viceprezident J.D. Vance, sleduje predovšetkým záujmy Donalda Trumpa – a tým je dosiahnutie mieru. Ako ukazuje pôvodný plán, ktorý médiá prirovnávali k Mníchovskej dohode, malo sa tak uskutočniť aj za cenu výrazne nevýhodných podmienok pre Ukrajinu.
Plán počítal nielen so zmrazením súčasných frontových línií, ale aj s odstúpením celého Donbasu Moskve – teda aj tých území, ktoré Rusko aktuálne neovláda a ktorých dobytie by mu trvalo ešte roky.
Spojené štáty by podľa návrhu de facto uznali Donbas aj Krym ako ruské územia. Ukrajina by nesmela vstúpiť do NATO a Aliancia by musela prijať klauzulu, ktorá jej vstup vopred vylučuje. Zároveň by sa obmedzila veľkosť ukrajinskej armády na 600-tisíc vojakov.
Kyjev by síce získal bezpečnostné záruky, tie však dokument nijako nešpecifikuje. Na Ukrajine by nemohli byť umiestnení žiadni vojaci NATO – čo by pravdepodobne vylučovalo aj prítomnosť jednotiek z jednotlivých európskych armád. Dokument spomína len možnosť umiestnenia európskych stíhačiek v Poľsku.
Ďalšou spornou otázkou, a to nielen pre Ukrajinu, ale aj pre Európu, je záväzok zastaviť rozširovanie NATO a nejasné body hovoriace o „deeskalácii napätia“ medzi Alianciou a Ruskom. Medzi riadkami to možno interpretovať aj ako požiadavku na stiahnutie aliančných vojsk a techniky z krajín, ktoré vstúpili do NATO po roku 1997.
Okolo Witkoffa pritom vznikajú vážne pochybnosti, či je na takúto rolu vôbec kompetentný a či nie je ľahko ovplyvniteľný Moskvou. Putina opisoval ako „priateľského a láskavého“, uviedol, že sa mu „páči“, a dodal, že „nie je zlý človek“.
Witkoff, ktorý pôsobil ako realitný maklér v USA, zároveň nevedel vymenovať všetky okupované územia a nehovorí po rusky. Pri rokovaniach používal tlmočníka, ktorého mu poskytla Moskva – čo v diplomacii nie je bežná prax a mohlo to viesť k omylom pri interpretácii výsledkov rokovaní.
Relatívny úspech dosiahol na Blízkom východe, kde sa mu podarilo vyjednať prímerie medzi Izraelom a Hamasom. Otázne však je, do akej miery ide o jeho úspech, keďže výrazný pokrok nastal až po tom, ako sa k tímu pripojil Jared Kushner – Trumpov zať, ktorý má v regióne výborné znalosti a kontakty ešte z čias prvej Trumpovej administratívy. S oblasťou ho spájajú aj dlhoročné obchodné záujmy.
Naopak, Marco Rubio ešte ako senátor reprezentoval skupinu takzvaných jastrabov, teda zástancov tvrdej a konfrontačnej zahraničnej politiky USA aj voči autoritárskym režimom. Títo jastrabi vnímajú USA ako hlavného ochrancu demokracie a ľudských práv a vystupujú tvrdo voči režimom ako Čína, Rusko či KĽDR.
Rubio ako senátor opakovane kritizoval Putina a Rusko, po vypuknutí vojny na Ukrajine podporoval vojenskú pomoc Kyjevu aj sankcie proti Moskve. Jeho postoj sa postupne zmiernil až v momente, keď sa zvyšovali šance na Trumpovo znovuzvolenie. Rubio však ako šéf diplomacie zostáva pre Kyjev aj Brusel nádejou, čo potvrdzuje aj schôdzka v Ženeve či jeho telefonát s ruským ministrom zahraničia Sergejom Lavrovom.
Po tomto telefonáte bol samit Putin – Trump odložený na neurčito, hoci Trump bombasticky tvrdil, že rozhovor so šéfom Kremľa bol „veľmi dobrý“ a hovoril o pokroku. Rubio však usúdil, že Rusko nepoľavilo vo svojich maximalistických cieľoch.
Rubio vyhlasuje, že obe strany budú musieť urobiť kompromisy, no mier musí byť spravodlivý a trvalý. A práve o tom, či by sa takýto mier dal dosiahnuť na základe pôvodného Witkoffovho plánu, panujú veľké pochybnosti.
Trump opäť útočil na Ukrajinu, viac sa dozviete v reportáži:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
