USA tvrdia, že rastúci ruský arzenál jedného typu môže zasadiť rozhodujúci úder Ukrajine, ale použiť ho môžu aj Európu. Preto podľa Washingtonu musí Kyjev čo najskôr prijať dohodu.
Rusko síce na bojisku pomaly postupuje za cenu obrovských strát, no od prelomenia frontu má ešte ďaleko. Zvýšené oblasti štyroch nelegálne anektovaných regiónov by ruské sily dobýjali ešte celé roky.
Američania však teraz tvrdia, že v rukách má Rusko tromf – vďaka zvýšenej kapacite zbrojárskeho priemyslu Kremeľ hromadí zbrane dlhého doletu, ako sú balistické rakety či rakety s plochou dráhou letu. Tie by potenciálne mohol použiť na masívny útok, ktorý by úplne dorazil ukrajinskú energetickú infraštruktúru a spôsobil vyčerpanie ukrajinskej protivzdušnej obrany.
Taktiež by nahromadené zbrane mohol použiť na útok na inú európsku krajinu, varoval štátny tajomník pre pozemné sily amerického ministerstva obrany Dan Driscoll svojich spojencov z radov Európanov a Ukrajincov.
Washington touto skutočnosťou podľa zistení denníka The New York Times obhajoval, prečo je potrebné, aby Ukrajina prijala pôvodný americký 28-bodový plán, ktorý je pre ňu nevýhodný a fakticky by znamenal kapituláciu Kyjeva a víťazstvo Moskvy.
Denníku to prezradili dvaja nemenovaní západní predstavitelia, ktorí uviedli aj to, že toto varovanie medzi európskymi spojencami zarezonovalo a je alarmujúce.
Rusi navýšili svoju kapacitu na 2 900 rakiet dlhého doletu ročne. Napriek tomu, že Ukrajinu takmer denne zasypávajú kombinovanými vzdušnými útokmi, v skladoch si odkladajú stovky rakiet.
„Štarty rakiet nedržia krok s produkciou,“ povedal raketový expert Fabian Hoffmann z Univerzity v Osle pre The New York Times. Podľa neho si Rusko môže hromadiť zásoby pre prípad nepredvídateľných udalostí, zvýšenia tlaku na Ukrajinu či pre možný konflikt mimo Ukrajiny.
Ukrajinská protivzdušná obrana má už teraz problém s balistickými raketami. Zostreliť ich vedia len systémy Patriot a európska SAMP/T; tých majú len málo, navyše prvá menovaná zbraň významne stratila účinnosť po tom, ako Rusi preprogramovali svoje rakety.
Plán, ktorý Spojené štáty predložili Ukrajine, vyvolal pobúrenie nielen u predstaviteľov z Kyjeva, ale aj v celej Európe. Vďaka úniku do médií tiež vyvolal verejný tlak aj v Spojených štátoch, kde ho kritizovali aj niektorí americkí senátori.
Najviac poburujúcimi bodmi je fakt, že Ukrajina by sa musela vzdať území na Donbase, ktoré Rusko nedobylo, a v ostatných oblastiach – Chersonskej a Záporožskej – by sa front zamrazil, pričom Rusi by vrátili malé územia susedných oblastí, ktoré sa im podarilo dobyť.
Ukrajinci by museli obmedziť svoju armádu na 600-tisíc vojakov a vojačiek a taktiež by sa museli vzdať plánov na vstup do Severoatlantickej aliancie (NATO).
Okrem toho by sa Aliancia musela zaviazať, že sa nebude ďalej rozširovať, čo je bod, ktorý sa netýka len Ukrajiny, a rozhodovať by o ňom mali všetci členovia NATO, nie Rusko či Ukrajina. Vyriešiť sa má aj napätie medzi NATO a Ruskom, pričom je možné, že Kremeľ bude požadovať stiahnutie aliančných vojakov či techniky spred hraníc z roku 1997, teda spred dátumu, keď do Aliancie vstúpila väčšina krajín východného krídla.
Najskôr Trump dával Ukrajincom ultimátum, aby tento plán prijali do 27. novembra, čo je v USA Deň vďakyvzdania. Neskôr však tón zmiernil a tvrdil, že ide len o návrh plánu, ktorý má slúžiť ako východiskový bod v rokovaní.
Po stretnutí šéfa americkej diplomacie Marca Rubia s európskymi a ukrajinskými náprotivkami v Ženeve došlo k úprave plánu, ktorý sa zredukoval na 19 bodov.
Je však otázne, či s takýmto plánom bude súhlasiť Moskva, ktorá zostáva pri svojich maximalistických požiadavkách. Viacerí ruskí predstavitelia sa už negatívne vyjadrili o zmenách.
Panujú aj pochybnosti, či pôvodný plán nie je vlastne ruským návrhom, ktorý ruská strana predala Trumpovmu špeciálnemu vyslancovi Stevovi Witkoffovi. Okolo neho stihol prepuknúť ďalší škandál, keď bol zverejnený prepis telefonátu medzi ním a poradcom Vladimira Putina Jurijom Ušakovom.
Prepis ukazuje, že Witkoff, ktorý nemá žiadne predchádzajúce diplomatické skúsenosti a nevie vymenovať ani všetky ukrajinské oblasti, ktoré Kremeľ okupuje, nadŕža Rusom a radí im, ako u prezidenta Donalda Trumpa dosiahnuť dobré výsledky.
Dan Driscoll plánuje navštíviť Kyjev na ďalšie vyjednávania, no postoj Bieleho domu zostáva rovnaký – Ukrajina by s dohodou mala súhlasiť čo najskôr.
Európa hrá pri mierových rokovaniach stále druhé husle, viac sa dozviete v reportáži:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
