Silný južný vietor zmenil obrázky z dovolenkových katalógov na nepríjemnú pripomienku toho, čo všetko končí v Jadrane.
Po nedávnej búrke zaplavili Dubrovník tony odpadu, ktorý podľa miestnych úradov priplavil prúd najmä od albánskeho pobrežia, píše AP News a The Dubrovnik Times.
Plastové fľaše, obaly, kusy polystyrénu aj naplavené konáre vytvorili na hladine pri historických hradbách súvislú sivú vrstvu. Na upratovanie nastúpili mestské služby aj dobrovoľníci už od skorého rána.
Odpad skončil nielen pri starom meste v Dubrovníku, ale aj na viacerých plážach v severnom Albánsku, ktoré zároveň zasiahli silné dažde a povodne.
Kľúčovú úlohu zohrali južné vetry a silné morské prúdy. Tie tlačia všetko, čo pláva na hladine, pozdĺž východného pobrežia Jadranu na sever.
Odpad z riek a nelegálnych skládok tak pri takýchto búrkach nekončí len na albánskych brehoch, ale putuje až k chorvátskym turistickým centrám.
Jedna z najviac postihnutých častí bola oblasť Posat neďaleko prístavu. Pláže a kamenné nábrežia tam pokryl mix plastov, naplaveného dreva a drobného odpadu, ktorý sa opakuje prakticky každú zimu, keď zafúka silné južné prúdenie.
Mestská spoločnosť Čistoća a pracovníci prístavu nasadili techniku aj ručné upratovanie a väčšinu odpadu sa im podarilo odstrániť v priebehu jedného dopoludnia.
Starosta Mato Franković ich za rýchly zásah pochválil a zdôraznil, že tak zabránili dlhodobejším škodám na životnom prostredí aj na imidži mesta.
Aj napriek rýchlemu zásahu však nejde o jednorazový incident. Podobné situácie sa opakujú rok čo rok. Južné vetry prinesú od Albánska obrovské množstvo plastov a ďalšieho odpadu vždy, keď búrky vyplavia tamojšie rieky a pobrežné skládky.
Chorvátska verejnosť a miestni politici preto dlhodobo volajú po tom, aby sa problém riešil na úrovni štátov v regióne. Bez lepšieho systému zberu odpadu a kontroly skládok na Balkáne zostane južný Jadran pri každej väčšej búrke vystavený ďalšej vlne neporiadku.
Balkán sa stále vyrovnáva s dôsledkami slabého odpadového hospodárstva po svojom. V regióne sú bežné nelegálne skládky pri riekach, ktoré sa pri silných dažďoch doslova rozpustia v prúde a skončia v mori.
V kombinácii so silnými búrkami, aké zasiahli Albánsko a južné Chorvátsko, sa tak z Jadranu stáva dopravný pás, ktorý odpad roznesie stovky kilometrov ďaleko.
Dubrovník ako známa perla Jadranu sa pritom spolieha na čistotu mora a upravené pláže. Obrázky historického prístavu a mestských múrov obklopených špinavou penou a plastovými fľašami sú preto pre miestnych podnikateľov aj obyvateľov zvlášť citlivé.
Mesto investuje do rýchlych zásahov a bariér proti odpadu, no bez systémových riešení na druhej strane Jadranu ide skôr o dočasné záplaty než o trvalú nápravu.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
