Cieľ na nepriateľské pozície vyhľadávajú drony, keď sú známe súradnice, vojaci pripravia húfnicu na jej desivú prácu. Obyčajne cieľ zasahujú druhým alebo tretím výstrelom, prvý slúži ako zameriavací.
Jedna z kľúčových zložiek ukrajinskej armády - delostrelectvo. Priamo na fronte s nimi nakrúcal náš štáb, ktorý je na Ukrajine už 10. deň.
Vodič, mladý chlapec prezývaný Kalaš (podľa samopalu), reže polia ako ostrieľaný borec a to nemá ani vodičák. Nestihol si ho spraviť, v lepších rukách sme ale skončiť nemohli.
Nastúpili sme do auta kdesi v Charkovskej oblasti. Vojaci, delostrelci nás vezú na svoju pozíciu, ale už samotná cesta je veľmi nebezpečná a to pre množstvo ruských dronov. A zahaľuje nás hmla.
Niežeby nás Rusi cez ňu nemohli nájsť, ale máme istú výhodu. Zbesilá jazda sa nakoniec skončí happyendom, rozumej príchodom k delu na frontovej línii.
Dorazili sme k labyrintu zákopov. Vojaci, ktorí slúžia v tejto jednotke, si tu doslova vybudovali podzemné mesto, v ktorom prakticky reálne žijú a hneď neďaleko majú aj delo, s ktorým pracujú.
Stretávame veliteľa, ktorého všetci prezývajú historik. Vo vojne je už od roku 2014, teda od príchodu zelených mužíkov na Krym a Donbas. Apropo, prezývku tu má každý. Aj my sme ju veľmi rýchlo dostali na tenkej hranici medzi životom a smrťou. Patrí zjavne ku koloritu dostať nové meno a historik si hneď zastal to svoje.
„Mame tu húfnicu D-30, kaliber 122. Je síce staručká, ale svoju prácu robí presne a efektívne. Takéto tu máme darčeky pre našich nepriateľov,“ hovorí historik, pričom ukazuje na delostrelecké granáty.
Cieľ na nepriateľské pozície vyhľadávajú drony, Keď sú známe súradnice, vojaci pripravia starenku na jej desivú prácu. Všetko ide rýchlo, strojovo a potom to príde. V ohlušujúcom rachote záblesku a dyme posielajú vojaci smrť na opačnú stranu frontu, a to s pre nich nepriestrelnú logikou. Keď nezabijú oni, zabijú Rusi ich.
„Obyčajne cieľ zasahujeme druhým alebo tretím výstrelom, prvý slúži ako zameriavací a paľbu ďalej korigujeme dronom,“ vysvetlil historik.
Na fronte denne zomierajú stovky ľudí. Pre kus zeme ktorá tu bola dlho pred nami a dlho po nás bude no teraz ju niekto chce pre seba.
Na gaučovú filozofiu teplých domovov, ďaleko od frontu, však nie je čas. Teraz môže ísť o život nám. Vojaci opäť maskujú delo. Popritom hľadíme na oblohu, ak našu pozíciu teraz nájdu, bude zle.
Nás čas pri staručkej húfnici sa naplnil. Kalaš štartuje auto, ktoré tu nekonečne trpí. Presne ako ľudia - prežívajúci a zomierajúci v mestách, na dedinách, na fronte.
Napriek všetkému, ale stále bránia svoju krajinu pred ruskou agresiou a držia vojnu zatiaľ ďaleko od nás. A vďaka tomu ju mi cez náš prvý kopec nevidíme. Ale ona tam je.
Reportér Michal Hečko s kameramanom Petrom Dodekom sú na Ukrajine už 10 dní a pomaly sa vracajú domov.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
