Rusko odmietlo viaceré body amerického mierového plánu a znovu vytiahlo požiadavku na návrat hraníc NATO pred rok 1997. Tento scenár by výrazne oslabil obranu Slovenska aj ďalších štátov východného krídla.
Ruský minister zahraničia Sergej Lavrov odmietol niektoré body amerického mierového plánu. Pôvodný 28-bodový plán USA je pritom veľmi výhodný pre Kremeľ – Ukrajinu núti vzdať sa územia na Donbase, ktoré Rusko stále nedobylo a ktorého dobytie by trvalo ďalšie roky.
Ako to už v politike appeasementu býva – a Československo je toho najväčším dôkazom – ani takéto ústupky Moskve nestačia.
Kremeľ naďalej trvá na požiadavke, ktorú predniesol na rokovaniach tesne pred začatím invázie na Ukrajinu: návrat k roku 1997, teda do obdobia, keď krajiny východného krídla NATO ešte neboli členmi tejto obrannej aliancie.
Ruský minister zahraničia Sergej Lavrov to uviedol pri štvrtkovom stretnutí s diplomatmi.
„Domnievame sa, že návrhy, ktoré boli predložené USA a NATO už v decembri 2021, zostávajú plne relevantné a mohli by slúžiť ako východiskový bod alebo jedno z východísk pre takéto diskusie,“ povedal Lavrov.
Západ vtedy tento návrh odmietol s tým, že je neprijateľný a Moskva nemá čo zasahovať do bezpečnostnej politiky NATO.
Kremeľ teraz navrhuje, aby štáty, ktoré vstúpili do Aliancie po roku 1997 (Slovensko, Česko, Poľsko či pobaltské krajiny), síce zostali jej členmi, no na ich území by nesmeli byť základne NATO ani zbraňové systémy. De facto by to vytvorilo dvojstupňovú Alianciu, v ktorej by členské štáty nemali rovnaké práva ani rovnakú možnosť brániť sa.
Obrana niektorých krajín, ako sú pobaltské štáty – Litva, Lotyšsko a Estónsko – sa vo veľkej miere spolieha práve na spoločné misie NATO. Ani jedna z týchto krajín nemá vlastné letectvo ani tanky a ich armády sú malé. V prípade ruského útoku by bez prítomnosti aliančných vojsk, ktoré sa v krajinách nachádzajú, nedokázali účinne brániť svoje územie. Článok 5 kolektívne obrany by sa na nich uplatňoval, no ako vidíme na Ukrajine, ak Rusi dáke územie zaberú a zakopú sa tam, je veľmi ťažké ich odtiaľ vyhnať.
Samozrejme, s takouto požiadavkou by museli súhlasiť aj európske krajiny. Líder Starého kontinentu však hovoria, že bez ich súhlasu sa neprijme nič, čo sa týka Európy. Mnohí otvorene tvrdia, že ruská požiadavka je neprijateľná.
Podľa expertov je cieľom Kremľa zasadiť klin medzi Európu a USA, čo sa mu zatiaľ darí. Moskva vykresľuje európskych politikov ako tých, ktorí maria mierové úsilie a bránia skorému prijatiu mierovej dohody. Podľa medializovaných informácií si americký prezident Donald Trump želá, aby bola dohoda uzavretá do Vianoc, a na Ukrajinu vyvíja obrovský tlak.
To vedie k tomu, že atmosféra medzi európskymi politikmi a špičkami Bieleho domu hustne. Údajne došlo aj k veľmi nepríjemným telefonátom a vo Washingtone začína prevládať ruský naratív, že Starý kontinent nechce mier.
Nie je vylúčené, že Washington by s takouto podmienkou Ruska súhlasil a svojich vojakov by z Európy stiahol. Po novom sa však takémuto scenáru snaží zabrániť Kongres zákonom, ktorý hovorí, že v Európe musí byť nasadených aspoň 76 000 vojakov.
Prezident toto číslo nemôže zredukovať bez súhlasu Kongresu a bez vysvetlenia, či je tento krok naozaj potrebný. Zákon zatiaľ prešiel Snemovňou reprezentantov, kde za neho hlasovali aj prekvapiví odporcovia zahraničného angažmánu USA, ako napríklad kongresmanka Marjorie Taylor Greeneová.
Očakáva sa, že Senát o ňom bude hlasovať čoskoro a v hornej komore Kongresu by nemal zaznamenať žiadne problémy.
Kongres pritom prichádza s týmto zákonom krátko potom, ako Trumpova administratíva prezradila svoju národno-bezpečnostnú koncepciu, v ktorej Rusku nepriznáva hrozbu a kritizuje Európu, pričom Biely dom má najväčšie výhrady voči Európskej únii.
Pre mnohých ide o dôkaz, že Trump sa uchyľuje k čoraz väčšiemu izolacionizmu a Európu nepovažuje za seberovnú. Preferoval by skôr rozbité národné štáty, o ktoré by nasledovali záujmy silnejších veľmocí, ako sú Rusko, Čína či Spojené štáty, uvádza Euronews.
Proti tejto politike sa však postavil Kongres, kde má Ukrajina aj Európa množstvo silných spojencov, a to aj medzi republikánmi.
„Veľká väčšina republikánov v Senáte a Snemovni reprezentantov verí, že Rusi sú protivníkmi Spojených štátov a že vojna Moskvy proti Ukrajine je ruskou agresiou, ktorá nesmie uspieť,“ povedal John Herbst, bývalý veľvyslanec USA na Ukrajine, z think-tanku Atlantic Council pre agentúru Reuters.
Lavrov odmieta aj nasadenie európskych vojsk na Ukrajine, ktoré by dohliadali na mier a slúžili ako garant odstrašovania Ruska pred ďalším útokom. Kremeľ tvrdí, že takíto vojaci by sa stali legitímnym terčom ruských útokov.
Ako budú vyzerať bezpečnostné záruky pre Ukrajinu, tak zostáva veľkou neznámou.
Trump opäť tlačí na Ukrajinu, viac sa dozviete v reportáži:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
