Kyjev hlási nasadenie vlastnej balistickej rakety. Analytici varujú: ak je to pravda, je to veľká vec. Uniesť má dvakrát toľko ako ATACMS.
Ukrajina sa už takmer 20 rokov pokúšala vyvinúť vlastnú balistickú strelu. Nedávno Kyjev oznámil zlom – krátkodosahová balistická raketa Sapsan mala prejsť úspešnými testami a začala sa jej hromadná výroba.
Teraz prezident Volodymyr Zelenskyj tvrdí, že ukrajinská armáda ju už používa v boji.
„Ukrajina už používa Neptun, dlhý Neptun, Paľanycia, Flamingo. A tiež, úprimne povedané, Sapsan – začali sme ho používať,“ povedal Zelenskyj novinárom.
Prezident odmietol prezradiť podrobnosti o tom, kde bola raketa použitá, v akých počtoch a pri akých operáciách.
„Zatiaľ nechceme, aby nepriateľ poznal všetky precedensy a všetky detaily,“ dodal Zelenskyj.
Uviedol tiež, že Rusi sa domnievajú, že útoky vykonali rakety typu dlhý Neptun – čo Ukrajine vyhovuje.
Narážal tak na pôvodne protilodnú strelu Neptun, ktorá bola najskôr upravená na útoky proti pozemným cieľom a neskôr jej bol výrazne predĺžený dolet. Práve táto verzia sa označuje ako dlhý Neptun.
Okrem toho spomenul aj ukrajinský hybrid Paľanycia, ktorý kombinuje vlastnosti dronu a riadenej strely, a tiež riadenú strelu Flamingo. Obe používajú Ukrajinci na útoky hlboko v Rusku.
Ak sú správy o nasadení Sapsana (Sokola) pravdivé, ide podľa The War Zone o veľkú vec. Portál však nevylučuje, že Zelenskyj môže – z taktických dôvodov – Rusov zámerne uvádzať do neistoty.
Zatiaľ neexistujú dôkazy, že by balistická raketa bola skutočne použitá v boji. Rusi však tvrdia, že ju už viackrát zostrelili.
Pre Ukrajinu by bolo jej nasadenie významnou posilou. Podľa dostupných informácií má Sapsan niesť veľkú bojovú hlavicu s hmotnosťou viac ako 480 kilogramov – čo je viac než dvojnásobok užitočného zaťaženia americkej taktickej balistickej rakety ATACMS.
Dolet rakety má byť približne 300 kilometrov.
Analytik Federico Borsari z Centra pre analýzu európskej politiky (CEPA) pre Kyiv Independent uviedol, že Ukrajina pravdepodobne uprednostnila silu hlavice pred maximálnym doletom. Inými slovami, cieľom bolo vyrobiť extrémne účinnú útočnú zbraň – výkonnejšiu než ATACMS, ktoré má Kyjev v súčasnosti k dispozícii.
„Čím väčšia je hmotnosť hlavice, tým kratší je dosah rakety. Ukrajina však potrebuje mimoriadne silnú zbraň schopnú zasiahnuť akékoľvek ciele na ruskom území v okruhu 300 až 500 kilometrov,“ vysvetlil Borsari.
Významnou výhodou balistických striel je, že – na rozdiel od riadených striel s prúdovým motorom – používajú raketový pohon. Ten im umožňuje dosiahnuť vyššiu rýchlosť aj výšku, čo výrazne sťažuje ich zostrelenie.
Pre Ukrajinu je preto kľúčové, aby ich dokázala vyrábať vo veľkom množstve. Rusko totiž naďalej útočí balistickými raketami, zatiaľ čo Kyjev sa spolieha najmä na americké ATACMS, ktorých zásoby sú obmedzené.
V Európe pritom neexistuje krajina – s výnimkou Francúzska, ktoré vyrába iba námorné verzie medzikontinentálnych balistických rakiet – ktorá by produkovala podobné zbrane.
Aj Ukrajina mala k tejto technológii dlhú cestu. Začiatky projektu siahajú do roku 2007, no skutočný vývoj sa naplno rozbehol až po roku 2014.
Sapsan je pokračovaním – a podľa niektorých zdrojov exportnou verziou – rakety Hrom (Hrím-2).
Prvé bojové testy prebehli v roku 2024 a tohtoročné testy podľa Kyjeva potvrdili, že raketa je pripravená na bojové nasadenie.
Ďalšie detaily však zatiaľ nie sú známe.
KĽDR úspešne odpálila balistickú raketu krátkeho doletu, viac sa dozviete v reportáži:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
