Najvzácnejší ruský vrtuľník šiel k zemi. Ukrajinský zásah zlikvidoval stroj, ktorý bol kľúčom k ruskej logistike.
Ukrajinským silám sa podarilo zasiahnuť doteraz najvzácnejší ruský vrtuľník Mi-26. Ten sa pýši titulom najväčšieho a najťažšieho sériovo vyrábaného vrtuľníka.
Jeho zásah ukazuje propagačné video, ktoré zverejnila SBU. Pozorným expertom neuniklo, že na záberoch zničenej techniky je práve Mi-26.
Správy o zničení tohto stroja, ktorý dostal prezývku „obor“, sa šírili už v júni tohto roka a potvrdila ich SBU. Jediným dôkazom však boli satelitné snímky z letiska Kirovske na Kryme, ktoré okupuje Rusko.
Útok sa mal odohrať medzi 27. a 28. júnom, pričom Ukrajine sa malo podariť zničiť niekoľko helikoptér aj systém protivzdušnej obrany Pantsir-S1.
Práve tieto vrtuľníky hrajú zásadnú rolu v zásobovaní ruského frontu na Ukrajine, uvádza Defense Express. Dokážu totiž pojať mimoriadne veľký náklad – až 20 ton, čo je približne polovica kapacity amerických vrtuľníkov.
Rusko ich preto používa na logistické účely, najmä tam, kde nie je možné zásobovanie dopravnými lietadlami pre chýbajúce letiská.
Vrtuľník prvýkrát vzlietol v roku 1977, pričom do služby vstúpil o tri roky neskôr. Primárne mal slúžiť výsadkárom.
Mi-26 je dlhý viac než 40 metrov, čím sa rozmerovo vyrovná najdlhším verziám dopravného lietadla Boeing 737. Obrovské sú aj jeho rotory – majú priemer 38 metrov.
Pojať dokáže bežné vojenské vozidlá, obrnený transportér či vojakov. Kapacita prepravy personálu je 90 vojakov, prípadne 60 zranených na nosítkach. V skutočnosti však dokáže odviezť aj viac, čo potvrdzuje jeho strata vo vojne v Čečensku.
Pre svoje obrovské rozmery je veľmi dobre viditeľný, čo ho robí zraniteľným. Čečencom sa ho v roku 2002 podarilo zasiahnuť prenosným protilietadlovým systémom Igla. Vrtuľník padol neďaleko Grozného, pričom dopadol na mínové pole. Zomrelo 121 ruských vojakov z vyše 150, ktorí boli na palube.
Celkovo bolo vyrobených viac než 300 kusov, pričom približne 40 skončilo v zahraničí. Okrem armády slúži aj ako transportný či záchranársky vrtuľník a využíva sa aj pri hasení požiarov.
Použitý bol aj pri hasení požiaru v jadrovej elektrárni v Černobyle, kde zhadzoval piesok. Po preletoch sa na ňom vytvorila rádioaktívna vrstva prachu s hrúbkou 2 cm, takže dva tieto stroje museli byť zakopané do zeme.
Rusko sa snaží obnoviť výrobu týchto vrtuľníkov, no ako pripomína Defense Express, naráža na problém, že ich motory sa vyrábali na Ukrajine.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
