Nová ukrajinská raketa má dolet 300 km a hlavnú výhodu – obrovskú ničivú silu.
Šéf ukrajinského Centra pre štúdium armády, konverzie a odzbrojenia Valentyn Badrak informoval o mimoriadnom prelome. Ukrajina mala v polovici mája otestovať svoju prvú balistickú strelu vlastnej výroby. Táto raketa sa ešte tento mesiac mala dostať do sériovej produkcie.
Zrejme ide o pokračovanie projektu známeho ako Hrom (Hrím-2) alebo Sokol (Sapsan), ktorý sa začal ešte pred vypuknutím totálnej vojny a dokonca pred anexiou Krymu. Jeho začiatky siahajú do roku 2007, no skutočný vývoj sa rozbehol až po roku 2014.
Prvé bojové testy prebehli v roku 2024 a tie najnovšie podľa Kyjeva potvrdili, že raketa je pripravená na bojové nasadenie.
Podrobnosti o nej sú zatiaľ nejasné. Podľa dostupných informácií však môže dosiahnuť dolet cez 300 kilometrov. Jej veľkou výhodou je hlavica s hmotnosťou viac ako 480 kilogramov.
Analytik Federico Borsari z Centra pre analýzu európskej politiky (CEPA) pre Kyiv Independent uviedol, že Ukrajina pravdepodobne uprednostnila hmotnosť hlavice pred doletom. Znamená to, že cieľom bolo vyrobiť silnú údernú zbraň – výkonnejšiu než americký ATACMS, ktorý Ukrajina momentálne používa.
„Čím ťažšia je hlavica, tým kratší je dolet. Ukrajina chce mať veľmi silnú útočnú zbraň, schopnú zasiahnuť akékoľvek ciele na ruskom území v dosahu 300 až 500 kilometrov,“ vysvetlil Borsari.
Výhodou je, že balistické strely – na rozdiel od riadených striel poháňaných prúdovými motormi – využívajú raketový pohon. Vďaka tomu dosahujú väčšiu rýchlosť aj výšku, čo ich robí oveľa ťažšie zostreliteľnými.
Na papieri má však Rusko systémy protibalistickej obrany ešte z čias Studenej vojny, ktoré by si teoreticky mali poradiť aj s balistickými raketami.
„Rusko má systémy ako S-300 a S-300V4 vrátane špecializovaných protiraketových verzií. Najmä S-300PM bol vyvinutý špeciálne na zachytávanie balistických rakiet,“ dodal Borsari.
V praxi však môžu mať Rusi s novými ukrajinskými strelami problém, pretože ich staršie systémy na ne nie sú určené. Rovnako ako Ukrajinci, aj Rusi sa však postupne adaptujú, čo potvrdzuje aj prípad útokov s raketami ATACMS.
Problémom pre Rusko môže byť aj geografia – krajina je jednoducho príliš veľká na to, aby sa dala celá ochrániť. Kremeľ tak bude nútený vyberať si priority.
Pre Ukrajinu je masová výroba tejto munície zásadná. Rusko totiž naďalej útočí balistickými raketami, zatiaľ čo Kyjev sa spolieha výlučne na americké ATACMS, ktorých zásoby sa rýchlo míňajú.
Žiadna iná európska krajina – s výnimkou Francúzska, ktoré vyrába iba námorné verzie medzikontinentálnych balistických striel (ICBM) – takéto zbrane neprodukuje.
Úspech ukrajinskej strely však bude závisieť od jednej kľúčovej veci – presnosti. Balistické rakety zvyčajne nie sú veľmi presné, ako ukazuje napríklad prípad Iránu, ktorý musí vypáliť desiatky striel, aby zasiahol cieľ.
Podľa dostupných informácií si však Ukrajinci dali na presnosti záležať.
Vladimir Putin hovoril s Donaldom Trumpom, čo mu navrhol sa dozviete v reportáži:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
